Imigrácia: Európa na nespoznanie

Autor: Martin Hanus | Publikováno: 23.11.2006 | Rubrika: Kulturní válka
Šaria

Bude o sto rokov Európa so svojimi tradičnými populáciami existovať? Ostane Nemecko Nemeckom, Francúzsko Francúzskom a Holandsko Holandskom? Otázky, ktoré sa nie tak dávno pokladali za neprípustný prejav xenofóbie, sú dnes vecou vážnej polemiky.

Odpovede sa rôznia. Podľa historika Bernarda Lewisa bude západná Európa na konci 21. storočia islamská. Táto predpoveď, ktorú Lewis odvodzuje z demografických trendov, má oponentov: podľa nich sa imigranti z Turecka či Afriky v pôrodnosti prispôsobia väčšinovému obyvateľstvu a ich podiel na populácii sa ustáli. Rovnako sa odpovede rôznia aj pri otázke, či imigrácia Európe prospieva.

Francúzsky minister vnútra Nicolas Sarkozy, ktorého za sprísnenie imigračnej politiky kritizuje domáca ľavica aj cirkvi, pred časom odkázal: „Nie je znakom veľkorysosti vytvárať getá pred bránami našich veľkomiest, kde je iba beznádej a kriminalita.“ Bývalý nemecký kancelár Helmut Schmidt zas označil za veľkú chybu, že Nemecko prijalo v 60. a 70. rokoch masy gastarbeiterov. Z ich potomkov sa neskôr stali vinou rigidného pracovného trhu a štedrých dávok od štátu nezamestnaní – a ich život priťahoval z ich pôvodných krajín ďalšie vlny prisťahovalcov. Naopak, španielska vláda podporuje imigráciu v miere, ktorá v posledných rokoch dosahuje svetové rekordy.

Aj vďaka nej utešene rastie HDP a napriek nízkej pôrodnosti stúpa počet obyvateľov v produktívnom veku, čím sa odďaľuje kríza dôchodkového systému. Britský The Economist napríklad vyzdvihuje fakt, že veľký počet cudzincov medzi lekármi a sestričkami zachraňuje britský zdravotnícky systém. Čoho sa vlastne obávať?

.slnko je žlté

Isté je, že kritika predtým aktívne podporovaného multikulturalizmu, teda cieleného lákania ľudí z iného civilizačného okruhu, sa zo suterénu takzvanej extrémnej pravice dostala do salónov vysokej politiky. Francúzsky minister vnútra a nádejný kandidát na prezidenta Nicolas Sarkozy, ktorému ľavica vyčíta, že o prisťahovalcoch hovorí ako líder Národného frontu Jean Marie Le Pen, sa pred časom opýtal: „Keď Le Pen povie: Slnko je žlté, musím potom hovoriť, že je modré“? Sarkozymu – ako potomkovi maďarských prisťahovalcov – sa podarilo dostať problém cudzincov do centra politiky. Podľa odhadov žije dnes vo Francúzsku asi 300-tisíc ilegálnych imigrantov. Sarkozy im však odmieta udeľovať amnestie (teda legalizovať ich pobyt) s odôvodnením, že minulé amnestie spôsobovali ďalší masový prílev cudzincov do krajiny.

Podľa nového zákona, ktorý Sarkozy presadil, už neexistuje nijaké automatické právo na prijatie tých, ktorí prišli ilegálne. Naopak, takýmto ľuďom hrozí deportácia. Súčasná vláda tak chce krajinu otvárať iba talentovaným a vysokokvalifikovaným cudzincom. Ešte na konci 60. rokov do Francúzska prichádzalo ročne okolo 170-tisíc cudzincov. Moslimov, ktorých dnes žije v celej EÚ asi 15 miliónov, je v dnešnom Francúzsku okolo 4,8 milióna (8 percent celej populácie). Vláda chce tiež bojovať proti polygamným manželstvám, ktorých je podľa odhadov 300-tisíc. Francúzi si dlho mysleli, že ich politika asimilácie je popri britskej či holandskej uvoľnenosti úspechom: cudzinci sa mali zbaviť svojej pôvodnej identity, moslimské ženy zhodiť šatky a všetci sa mali stať hrdými Francúzmi. Lenže masový prílev prisťahovalcov z arabských krajín, ktorí sa uzatvárali v getách na okrajoch veľkých miest, integráciu znemožňoval. Minuloročné nepokoje na predmestiach, počas ktorých zhorelo 10-tisíc áut a niekoľko stoviek budov, svedčili o mladých nezamestnaných moslimoch, pre ktorých je Francúzsko viac objektom nenávisti než vlasťou. V niektorých mestách je už dnes podiel moslimov medzi mladými nad 50 percent.

Známy publicista Michel Gurfinkiel v rozhovore pre nemecký Die Welt hovoril o francúzskych obavách: „Francúzsky národ sa bude o 20 rokov veľmi podobať na Libanon či Malajziu. Či to povedie k založeniu islamskej republiky vo Francúzsku, ako sa niektorí obávajú, sa neodvážim tvrdiť.“

.minulé ilúzie

V Európe sa o problémoch s integráciou najostrejšie bavia Holanďania – národ, ktorý sa len nedávno pýšil svojou tolerantnosťou a otvorenou náručou. Dve vraždy, najskôr politika Pima Fortuyna a predvlani režiséra Thea van Gogha, však zmenili životný pocit mnohých Holanďanov. V lete sa na otázke imigrácie rozpadla vláda a uznanie potreby prísnej imigračnej politiky bolo zrazu samozrejmosťou.

Ešte pred 50 rokmi bolo malé Holandsko takmer homogénnou krajinou. Potom nasledovala masová imigrácia najmä z Turecka a Maroka. Dnes žije v Holandsku asi jeden milión moslimov a podľa prognóz bude žiť v roku 2020 moslimská väčšina v štyroch najväčších mestách, v Amsterdame, Rotterdame, Haagu a Utrechte. Na rozdiel od USA, kde problém nezamestnanosti moslimských imigrantov neexistuje, žijú mnohí tunajší moslimovia na periférii. Okolo 40 percent mladých Maročanov je bez práce a sú bez akejkoľvek kvalifikácie. V 60. rokoch prichádzali za prácou – ľudí v továrňach však nahradili stroje a imigranti, ktorí podobne ako v Nemecku či vo Francúzsku fungovali ako nízkokvalifikované pracovné sily z najchudobnejších častí Turecka či Maroka, sa na regulovanom pracovnom trhu nevedeli presadiť.

Dôsledok: getá a odcudzenosť. A holandský strach z radikalizáce menšiny (která se může však stát většinou-pozn. redakce Euportal.cz).

.menšinizácia Belgičanov

Susedné Belgicko by malo so svojimi Flámmi a Valónmi etnické problémy aj bez imigrantov.

Naozajstný problém sa však začal po roku 1945, keď začali prúdiť pracovníci z Talianska, ale aj Maroka, Tuniska či z bývalej Juhoslávie. Neskôr sa podmienky na prijímanie prisťahovalcov veľmi zvoľnili a dostať prácu bez pracovného povolenia sa dalo bez ťažkostí. Mnohí imigranti prichádzali do Belgicka ako turisti a keď si našli prácu, po čase svoj pobyt legalizovali. Od roku 1985 sa vyše tristotisíc cudzincov stalo Belgičanmi tak, že im na to stačilo obyčajné vyhlásenie a nemuseli sa vôbec vyjadrovať, či sa chcú integrovať. Dnes je Belgicko krajinou, ktorá má od ideálu pestrej mierumilovnej spoločnosti ďaleko. Rasové nepokoje nie sú zriedkavosťou, prišli aj vraždy verejne známych osobností. Imigrácia má aj politické dôsledky. V Antverpách sa socialisti stali najväčšou politickou stranou – vďaka tomu, že oslovujú čoraz väčší počet imigrantov.

.španielski rekordéri

Podľa španielskej vlády žilo v roku 2005 v Španielsku 3,7 milióna cudzincov. Z nich pol milióna tvorili Maročania, pol milióna Ekvádorčania, 270-tisíc bolo Kolumbijčanov a vyše 200-tisíc Rumunov. Za posledné tri roky Španieli prijali každý rok okolo pol milióna imigrantov (do Talianska ich príde „iba“ stotisíc ročne), ich podiel na celkovej populácii sa v posledných rokoch niekoľkokrát znásobil. Zatiaľ sa zdá, že španielska spoločnosť sa s príchodom toľkých prisťahovalcov vie vyrovnať. Tento dojem však vyvoláva aj prístup Zapaterovej vlády. Tá naposledy v minulom roku udelila 700-tisíc nelegálnym prisťahovalcom amnestie. Prečo to vláda robí? Španielsko zápasí s veľkou sivou ekonomikou a štát považuje amnestiu pre nelegálnych prisťahovalcov za spôsob, ako aspoň časť z nej dostať pod svoju kontrolu. Napätie v spoločnosti sa však týmito krokmi skôr stupňuje: veľa Španielov vníma toleranciu svojej vlády ako diskrimináciu domácich a ohrozovanie pracovných miest. Vláda sa bráni tým, že posledný španielsky baby - boom sa odohral v 70. rokoch. A demografi varujú, že počet Španielov v ekonomicky aktívnom veku sa po roku 2010 začne zmenšovať a ekonomika sa bez imigrácie nezaobíde. No Španielsko má zároveň pomerne vysokú nezamestnanosť, takže obavám domácich možno rozumieť. Navyše, zamestnávatelia dnes radšej pohodlne prijmú prisťahovalca, ktorý nemá „papiere“, ako by vyčkávali na jeho legalizáciu. Amnestie tak priťahujú ďalší nápor imigrantov – napríklad v člnoch naložených Afričanov. Zo španielskeho prístupu sa stáva problém celej EÚ. Načo bude Francúzom, ktorých v rámci schengenského systému nedelí od južného suseda nijaká hranica, prísna imigračná politika, ak budú Španieli udeľovať amnestie státisícom cudzincov? (Evropská unie totiž postupuje tak, že nejdříve vytvoří problém a proto, aby jej mohla řešit, si zvedne pravomoce. Schengen znamenající volný pohyb osob /tedy i imigrantů a teroristů/ totiž vyvolá tlak na centralizaci azylové a imigrační politiky, politiky vnitra a bezpečnosti /např. eurozatykač/. Taktéž pokračuje v případě eura, protože měnová unie si žádá harmonizaci daní a nakonec unii politickou vedoucí k vytvoření evropského státu.- pozn. redakce Euportal.cz)

.británia bez závoja?

Keď britský minister Jack Straw nedávno vyhlásil, že závoj, ktorý prikrýva tvár moslimských žien, je prekážkou v spájaní kultúr, bol to šok. Nemálo ľavicových komentátorov Strawovi vyčítalo, že mu chýba porozumenie pre kultúrnu inakosť. Britská verejnosť je však skôr na jeho strane – rovnako aj premiér Tony Blair. Bolo to 22. júna 1948, keď zo Západnej Indie priplávala loď so stovkami indických mužov. Ako uvádza BBC, tento deň znamenal štart masívnej zmeny britskej spoločnosti: príchod odlišných kultúr. V 50. rokoch masová imigrácia vyvolala rasovo motivované nepokoje. Niektoré skupiny prisťahovalcov sa spájali do komunít, ktoré sa bránili asimilácii. Kým v roku 1945 sa farební obyvatelia Británie počítali na pár tisíc, v roku 1970 ich bolo približne 1,4 milióna – tretinu tvorili deti narodené už na britskej pôde. Od 80. rokov sa vláda začala zaoberať ochranou etnických menšín – vyprovokovali ju k tomu čoraz častejšie nepokoje. Príchod prisťahovalcov sa však zároveň výrazne obmedzil.

Ale viera, že komunity z periférie sa postupne asimilujú, sa nenaplnila. Podľa jedného prieskumu si až 44 percent Britov myslí, že imigrácia za posledných 50 rokov Britániu poškodila.

.cítiť sa doma

Až 15 miliónov prisťahovalcov žije v 80-miliónovom Nemecku a demograf Herwig Birg prognózuje, že už o štyri roky bude vo vekovej skupine pod 40 rokov v mnohých veľkomestách ich podiel 50 percent. Odstrašujúcim príkladom nezvládnutej integrácie sú podobne ako vo Francúzsku niektoré mestské štvrte – napríklad v berlínskom Neuköllne je asi 35-percentná nezamestnanosť, pričom deti nezamestnaných rodičov svoje vzdelávanie skončia v takzvaných Hauptschulen, odkiaľ je spravidla len jedna cesta – späť do geta, bez práce, so statusom poberateľa sociálnych dávok. Opačným príkladom je juhonemecký Stuttgart, kde žije rovnaký podiel cudzincov (najmä Turkov) ako v Neuköllne, ale problémy s nezamestnanosťou či kriminalitou sú oveľa menšie. Mesto, v ktorom funguje trh a je dostatok pracovných miest, tak inde „neprispôsobivú“ menšinu vstrebalo. Aj tento príklad ukazuje, že dobre fungujúca ekonomika pomáha začleneniu prisťahovalcov do spoločnosti, kým masová imigrácia pomáha ekonomike iba krátkodobo (v 60. rokoch Nemecko, dnes zrejme Španielsko). Lenže je tu čosi, čo je pre pocity väčšinového obyvateľstva vo vlastnej krajine mimoriadne dôležité – pre mnohých ešte dôležitejšie než to, nakoľko sú cudzinci integrovaní v ekonomickom systéme. V diskusii k prieskumu o imigrácii sa istý Brit vyjadril: „Som 36-ročný Londýnčan a obaja moji rodičia sú Portugalci. Ako taký som sa vždy najlepšie cítil v etnicky zmiešaných oblastiach. Ale posledných desať rokov sa vo vlastnom meste cítim ako cudzinec. Londýn je presýtený toľkými rôznymi etnickými skupinami, že anglická kultúra prestala byť dominantná. Myslím, že to nevyhovuje nikomu a v budúcnosti to povedie k problémom.“

MARÍNA GÁLISOVÁ, MARTIN HANUS

www.tyzden.sk

4375 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Podpořte nás
Čtěte také

euPortal.cz

Konec Ukrajiny: Jak Rotschildové zničili „nezávislou“ během několika letStrašné. Afričtí imigranti prodávají na ulicích drogy a ještě se lidem vysmívají. Podívejte seNezletilí imigranti hromadně znásilnili 14-leté děvče. Máme tady děsivou ukázku toho, co by se mohlo stát, kdyby se europoslankyni KDU-ČSL Šojdrové podařilo prosadit přijetí „syrských sirotků“Pozadí manipulovaného převratu 17. listopadu 1989. Havel byl člověk, který vlastně nikdy nepracoval, který si rád užíval alkoholu a sexu a který se nechal manipulovat svými přáteli Clintonem a AlbrightovouImigrantské „děti" hromadně znásilnily 14-letou dívku. Inspirace pro "sirotky" Šojdrové?

euServer.cz

Presstituce není jen zaměstnání, ale také stav duchaPoliticko-rozvratná činnost „Člověka v tísni“

ePortal.cz

Kdyby stát nevyhazoval šest miliard do luftu, aby si někteří mohli vozit zadky zadarmo, a namísto toho jimi financoval ČT, měli bychom VŠICHNI tu příšernou televizi aspoň zadarmoZměny zákonů z dílny ministerstva vnitra prospívají ČSSD a nikoliv občanům

Eurabia.cz

Video: Napadení při akci pálení koránu v NorskuChorvatská policie na hranici zahájila na imigranty palbu

FreeGlobe.cz

Kolik zatím stála válka proti terorismu peněz i životů?Chtějí zrušit výuku hymny na základních školách

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životVeganka tvrdí, vejce jsou pro vaše zdraví horší než kouření. Takto to prý zjistila

eOdborar.cz

Výsledek snahy EU zničit průmysl slaví úspěch. V českých firmách začalo masové propouštěníŠvédští policisté neumí číst a psát. Výsledek inkluze a úpadku vzdělání ....

ParlamentniListy.cz

„Proboha, Šámalová a ČT lžou!“ Realita Hongkongu očima čtenáře. FOTO a VIDEO, které TV neodvysílá. Rabování, kokain, zapálení auta s řidičem a rozkazy v angličtiněMilion chvilek vyzval... A lid plní rozkaz! Po Letné se to začalo hýbat, Minář bude rád
Články autora
Doporučujeme
PLATFORMA PRO ZACHOVÁNÍ EVROPSKÝCH HODNOT

Byli jsme i před unií, budeme i po ní. Boj za samostatnost našeho státu bude probíhat i po Lisabonu

dixienet.org

Rádio Dixie

Václav Klaus

Mladá pravice

D.O.S.T.

Pat Buchanan

Ron Paul

Eretz.cz - zpravodajství z Izraele

Československo 2008 tour
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

RSS feed Zasílání upozornění