Günter Verheugen :Som legitímnejší než americký minister

Autor: Martin Hanus | Publikováno: 4.2.2005 | Rubrika: Rozhovory
Verheugen

Často sa hovorí, že rozšírením EÚ sa končí rozdelenie Európy. To skutočné sa pritom skončilo pádom komunizmu. Európska integrácia je nezávislý proces, ktorý s tým nijako nesúvisí.
Pád komunizmu bol skutočne nevyhnutný, aby sa prekonalo rozdelenie Európy. Keby sme však nepoháňali európsku integráciu, vnútorne a priestorovo, tak by sme tu mali celkom iné rozdelenie - nie cez železnú oponu, ale hranicu chudoby. Hádam si nemyslíte, že by sa na Slovensku usadilo toľko zahraničných investorov, ktorí zdvihli úroveň blahobytu vašej krajiny, ak by Slovensko nemalo perspektívu veľkého európskeho vnútorného trhu? Bez tejto integrácie by bola Európa naďalej rozdelená, a to presne na mieste, kde bola predtým železná opona. Teraz by ju však tvorila opona obchodných obmedzení, ciel a rozličných štandardov. Výsledkom by bola hranica chudoby.

Lenže táto integrácia nie je otváraním, ale unifikáciou, založenou na preberaní všelijakých zákonov a noriem, ktoré regulujú trh.
Komunitárne právo vytvára jednotné pravidlá, ktoré znamenajú enormné otvorenie a zjednodušenie. To právo reguluje nielen váš, ale vnútorný trh nás všetkých.

A to je problém.
To vôbec nie je problém. Jediným cieľom regulácií vnútorného trhu EÚ je umožniť férovú súťaž. Ako by mohol tento trh existovať, keby v rámci neho existovali rozličné štandardy?

Kto určuje, čo je férový a čo neférový trh?
To určujeme všetci spoločne s rovnakými právami. Je predsa jasné, že vnútorný trh, ktorý poskytuje každej národnej ekonomike veľké výhody, musí byť harmonizovaný. Nemôžeme mať vnútorný trh s celkom odlišnými pravidlami. To je rozpor sám osebe. Buď budeme mať výhody vnútorného trhu, alebo malé národno-štátne regulácie. Ale nemôžeme mať oboje dovedna.

Celé to závisí od toho, ako zadefinujete princípy vnútorného trhu. Keby to bol voľný trh, nepotrebovali by sme nijakú harmonizáciu.
To nie je pravda. Trh potrebuje pravidlá, inak by nefungoval. Vnútorný trh je však viac než len zóna voľného obchodu. Je to aj colná únia a obchodný blok.

S takto chápaným trhom sa vyčleňujeme od ostatného sveta veľkou colnou hradbou.
Nie je to tak. Pohľad na čísla ukazuje, že európsky trh je najotvorenejší pre tretie krajiny, na rozdiel od amerického, japonského a čínskeho. Neexistuje iný trh, ktorý by bol tak ľahko prístupný ako náš, najmä pre rozvojové krajiny, ktoré majú prakticky celkom voľný, neobmedzený prístup. Okrem toho je Európa hospodárskym priestorom, ktorý poskytuje najväčšiu pomoc pre menej rozvinuté krajiny. Ani Američanov, ani Japoncov, ani Číňanov zďaleka nemožno porovnávať s tým, čo v tejto oblasti robia Európania.

Tá pomoc však často tečie do vreciek domácich vládcov.
To je žiaľ pravda. Preto EÚ zaviedla prísne podmienky jej poskytovania. Nehovoril som o klasickej rozvojovej pomoci, ale o pomoci, ktorú dostáva vaša krajina v miliardovej výške od EÚ.

My sme rozvojová krajina?
Boli ste rozvojovou krajinou. Slovensko trpelo ťažkou zaostalosťou vo vývoji. Miliardy, ktoré vaša krajina od nás dostala, netiekli do vreciek vládcov, ale išli v prospech ľudu. Rovnako pre vašu krajinu, tak aj pre krajiny tretieho sveta, sme vytvorili pravidlá, ktoré zabezpečujú, aby prostriedky európskeho daňovníka tiekli do správnych kanálov.

Subvencie, o ktorých hovoríte, sú z pohľadu nášho HDP celkom okrajovou záležitosťou. Na jednej strane dostávame subvencie...
Počkajte - sú subvencie z princípu zlé?

Áno.
Aj vtedy, keď na základe štrukturálnych nedostatkov nie je daná rovnosť šancí? Naozaj si myslíte, žeby to išlo bez nich v krajinách, v ktorých sa po prevrate rozpadol priemysel so státisícovými pracovnými miestami? Bolo skutočne možné nechať týchto ľudí osamotených?

Hovorím o subvenciách EÚ, ktoré poškodzujú hospodárstvo.
Aké subvencie dostáva hospodárstvo?

V poľnohospodárstve.
Tu ide o to, aby sme si v Európe zachovali životaschopné poľnohospodárstvo. Ak nechcete mať v Európe nijaké poľnohospodárstvo, tak budeme mať Európu, ktorá pozostáva z veľkých miest a národných parkov. Nemyslím si, že by to zodpovedalo našej kultúre, tradícii a spôsobu života. Inak subvencie nemáme. Máme štrukturálnu politiku, ktorá sa usiluje, aby sa znevýhodnení chytili cez pomoc v infraštruktúre, investíciách a výskume, v rozvoji či vzdelaní. Pre mňa za mňa to nazývajte subvenciami. Štrukturálne rozdiely sú práve na Slovensku veľké, a preto je nevyhnutné uskutočňovať politiku, ktorá vyrovná životné šance v celej krajine. O to sa môže pokúsiť aj samotná krajina, ale pre chudobnú je to veľmi ťažké, v každom prípade v rámci EÚ je to lepšie.

Naša krajina potrebuje najmä voľnú súťaž na základe komparatívnych výhod voči bohatším. EÚ sa však stala systémom rozvojovej pomoci, keď nás síce subvencuje, ale...
Štrukturálne a kohézne fondy nie sú subvencie v klasickom význame slova.

A čo sú štrukturálne fondy?
Investície do našej spoločnej budúcnosti. Pomáhajú obom stranám. To nie sú subvencie.

Teda čo?
Považujete stavbu cesty za subvenciu? Stavajú ich u vás súkromné firmy?

Stavia ich naša vláda.
Veď na to nemáte vôbec peniaze. Ak si myslíte, že vaša krajina si môže opatrenia v infraštruktúre odfinancovať sama, tak to rád počujem, zmluvu by sme mali hotovú hneď. Potom by bolo Slovensko v EÚ čistým platcom.

Ja za Slovensko nevyjednávam...
Tu ide o peniaze európskeho daňového poplatníka, my tiež nemáme nič na darovanie.

To nie je darček.
To nie je darček? Je to výraz európskej solidarity v záujme celej Európy.

Nie, to nie je darček, ale mocenská hra.
Mocenská hra?

Za tento "darček" musíme prijímať veľmi nákladné pravidlá, ktoré nám škodia.
Napríklad?

Rozpočty štátu a firiem budú musieť v najbližších rokoch investovať približne 150 miliárd na životné prostredie.
Ale vy musíte zlepšovať štandardy životného prostredia, či ste v EÚ alebo nie ste. My vám v tom masívne pomáhame.

Tie štandardy však poškodzujú konkurencieschopnosť našich podnikov.
Každý v Európe to musí robiť.

Ale my musíme preberať nemecké, pre nás veľmi nákladné normy.
Už som povedal: ide o účasť Slovenska na najväčšom vnútornom trhu sveta. Kde inde by ste chceli predávať? Ak chcete na Slovensku vyrábať v podmienkach, za akých ľudia zdochýnajú, pokojne tak robte, ale nie v Európskej únii. Tieto štandardy sú súčasťou vnútorného trhu.

Veď práve to je choré v EÚ, v skutočnosti sa neotvára, ale harmonizuje.
To je tak extrémny pohľad, akoby som počul Margaret Thatcher...

Zoberme si Estónsko. V 90. rokoch zrušilo agrárne subvencie a clá.
Považujete za super, že to urobili?

Naštartovali tým ekonomiku.
Výsledok tejto politiky v Estónsku sú hlboké sociálne rozdiely, vysoká cenová úroveň a značné rozpočtové problémy a ako iste viete, neschopnosť štátu spĺňať najdôležitejšie štátne úlohy, pretože nemá nijaké príjmy. Estónsky experiment, teda chicagsky experiment od základu stroskotal.

Stroskotal? Estónsko rástlo najrýchlejšie zo všetkých postkomunistických krajín.
V Estónsku nemáte investíciu hodnú zmienky. Estónsko dostáva od EÚ najvyššiu pomoc na hlavu, pretože musí veľa dobiehať.

Prečo ste potom nedávno označili Estónsko za dobrý príklad pre ostatných?
To som nepovedal. Estónsko je dobrý príklad pre to, ako preberať normy EÚ, ale ako hospodársky model nie je celkom presvedčivý. Tento model stroskotal. Čistý kapitalizmus stroskotá všade.

To si vôbec nemyslím.
To je fakt.

To je vaša interpretácia faktov.
Tak sa ďalej nedostaneme. Nechcete európsku integráciu, ale nanajvýš zónu voľného obchodu. EÚ je však oveľa viac. Nemá zmysel, aby sme takto pokračovali. Prichádzate s celkom inou predstavou, môžete ju mať, ale s takou predstavou vaša krajina nepatrí do EÚ a potom bude lepšie zostať mimo. Hovorím celkom jasne, kto rozmýšľa ako vy, musí v referende hlasovať "nie", pretože inak budete mať ťažkosti. Ak ste presvedčený, že tento nespútaný a bezbrehý kapitalizmus, ktorý kážete, pomôže ľuďom, potom im musíte povedať, že vaša krajina nepatrí do EÚ.

Problém je inde. EÚ sa predkladá ako neutrálny projekt v tom zmysle, že zjednocuje pod jednou strechou socialistov, liberálov a konzervatívcov. Vy ju však interpretujete z vášho socialistického pohľadu, čo je v poriadku, ale...
(Verheugenov hovorca Jean-Christophe Filori: Kladiete otázky, alebo prichádzate s vašimi tézami?)
Kto tu má socialistický pohľad?

Ste sociálny demokrat.
Ale nie som socialista. Neinterpretujem to z môjho sociálnodemokratického pohľadu, ale hovorím o princípe Európy ako sociálneho modelu, aký uznávajú všetci Európania.

Nemôžete hovoriť v mene všetkých Európanov.
Možno nie pre všetkých, ale pre väčšinu. Sociálna spravodlivosť je spoločný európsky cieľ. V krajine, odkiaľ pochádzam, stojí dokonca v ústave, že naša krajina sa zaväzuje k sociálnej spravodlivosti.

Prečo sa jedna predstava vnucuje ostatným?
Nikomu sa nevnucuje, je spoločným presvedčením všetkých Európanov, že sme v Európe vyvinuli sociálny model, ktorý je výkonnejší než sociálne modely vo všetkých ostatných častiach sveta.

Pred rozhovorom ste sa ma spýtali, či som antieurópsky.
Áno, ste antieurópsky. Áno, ste proti Európe ako politickej únii štátov a národov.

Prečo sa označujú tí, ktorí majú iný názor, ako antieurópski?
Nie ste antieurópsky, ale chcete úplne inú Európu.

Prečo sa potom nálepkujú tí, ktorí kritizujú dnešnú fázu integrácie, napríklad český prezident Václav Klaus, ako extrémisti?
To som o Václavovi Klausovi ešte nepočul.

Povedali ste, že jeho znovuzvolenie za premiéra v minulých parlamentných voľbách by skomplikovalo vstup Česka do EÚ.
To je holá lož.

Nepovedali ste to?
Nie.

Prečo potom Václav Klaus na vás verejne reagoval?
Nepovedal som to a on nato nereagoval.

Nepovedali ste vo vzťahu ku Klausovi vôbec nič?
Ani slovo. Nenájdete odo mňa ani poznámku, žeby voľby nejakého politika mali ovplyvniť vstup do EÚ.

O Mečiarovi ste to povedali.
To som nepovedal. Vyjadroval som sa veľmi vyvážene a poukázal som na to, že Slovenska za Mečiara nespĺňalo predpoklady na začatie prístupových rozhovorov.

Povedali ste, že návrat jeho vlády by skomplikoval naše integračné ambície.
Áno, to je pravda. Aj si za tým stojím. To bola potrebná informácia pre slovenských voličov.

To je však vmiešavanie do našich vnútorných záležitostí.
Radšej by ste si Mečiara nechali?

Nie, ale vaše vyhlásenie bolo veľmi kontraproduktívne a Mečiarov návrat ani nehrozil.
To hovoríte vy.

Na Slovensku to hovorili všetci.
Mám intenzívne vzťahy s vašou krajinou, tak mi môžete veriť, že každé slovo sme starostlivo uvážili a starostlivo vyslovili.

Vmiešavali ste sa do našich vnútorných záležitostí aj v súvislosti s SMK, keď ste apelovali na jej lídra Bélu Bugára, aby ostal pri vláde. SMK vtedy ustúpila pred zlou reformou verejnej správy.
To je váš názor. Väčšina slovenského parlamentu rozhodla inak. Hovoríte, že to bola zlá reforma, ja to nemôžem povedať. Moje jediné posolstvo bolo: Krajina potrebuje politickú stabilitu.

Na tom nezáleží, prečo ste sa však k tomu vyjadrovali?
K čomu?

Prečo ste apelovali na SMK, aby zotrvala pri vláde?
O čom sa chceme vlastne baviť? Čo je predmet tohto rozhovoru?

Rozširovanie a správanie Európskej komisie.
To, čo robíte, je polemika. Na čosi také nie som k dispozícii, určite nie pred referendom.

Komisia prišla s návrhom zaviesť priamu európsku daň pre občanov EÚ. Čo si od toho sľubujete?
To sme nenavrhli, diskutuje sa o tom. Získavanie prostriedkov rozpočtu EÚ treba postaviť na transparentnejšom a demokratickejšom základe. Dnes sa totiž vyberajú na báze dohody medzi členskými štátmi, na čo je vytvorený kľúč, ktorý sa vzťahuje napríklad na HDP či DPH atď. To znamená, že inštitúcie EÚ nemajú nijaké možnosti vo vzťahu k príjmovej, ale len k výdajovej stránke. Preto je úvaha postaviť financovanie EÚ na novom princípe a zaviesť v členských štátoch istý druh "EÚ-dane". To by, samozrejme, viedlo k tomu, že na inom mieste by sa dane znížili. Ešte sa o tom diskutuje.

V Komisii?
Áno, ale aj vnútri členských štátov. Tu som však veľmi skeptický. Nemyslím si, že sa to uskutoční, ani to nepodporujem, lebo neverím, žeby sa ľuďom v Európe dala nová daň zdôvodniť.

Komisia tiež navrhla, aby v novej ústavnej zmluve nebola zmienka o možnosti vystúpenia z Únie, pretože EÚ nie je podľa jej slov "samoobslužný klub".
V terajších zmluvách nie je nijaká klauzula o vystúpení. V Konvente sa diskutuje, či je potrebná, alebo nie. Komisia s tým nemá nič spoločné. Podľa môjho osobného názoru klauzula nie je potrebná, pretože je jasné, že krajinu, ktorá nechce byť členom, nemožno držať. Predsa tam nemôžeme poslať vojsko. Tá otázka ani nie je praktická. Ako sa napríklad vystúpi zo spoločnej meny? Neviem si predstaviť, akoby vyzeralo, keď krajina povie: "Vystupujeme zo spoločnej meny". To by menu krajiny zruinovalo.

Nedávno ste spolu s komisárom pre hospodárstvo, Pascalom Lamym, navrhli francúzsko-nemeckú federáciu. Súvisela táto iniciatíva s rozbrojmi okolo Iraku?
Nie, bolo to ešte pred vypuknutím vojny. Nemecko-francúzska spolupráca strácala na dynamike. Pascal Lamy a ja sme jej našou iniciatívou chceli dať nový obsah. Dosiaľ ním bolo zmierenie a "už-nikdy-viac-vojna". To už však mladej generácii v Nemecku a vo Francúzsku nestačí, pretože pre ňu je celkom nepredstaviteľné, že sme spolu kedysi viedli vojnu. Výsledkom toho nového obsahu by malo byť, že Nemci a Francúzi spoločne potiahnu európsku integráciu. Preto je nevyhnutné, aby sme zastávali spoločné stanoviská. Nevznikne nijaký nemecko-francúzsky štát, vznikne iba istý rámec, v ktorom budeme naše stanoviská dávať do súladu.

Nenaženie to strach iným krajinám, najmä Veľkej Británii?
Nie. Ukázalo sa, že bez nemecko-francúzskeho motora sa len málo pohne. Pokrok v integrácii, na ktorom sa zhodnú Nemci a Francúzi, je model pre to, čo by sa inak nedalo predstaviť. Ide teda o to, aby sa naša spolupráca oživila a dostala objekt, prostredníctvom ktorého bude pracovať.

V rámci tejto federácie ste navrhli jednotnú zahraničnú politiku. Ako ju chcete inštitucionálne presadzovať?
Rozhoduje politická vôľa. I v zahraničných a bezpečnostných otázkach treba vedieť postaviť národný záujem za európsky záujem. V praxi to znamená: aj pri určovaní spoločných zahraničnopolitických stanovísk musíme akceptovať väčšinové rozhodnutia. Len s jedinou výnimkou - v otázke vojny a mieru. Tá musí zostať stále rozhodnutím v rámci slobodnej, národnej suverenity. Všetko ostatné však treba podriadiť princípu väčšinového hlasovania. Ak máte tento princíp, všetko ostatné je relatívne jednoduché. Som za to, aby sa inštitucionálne zlúčili zahraničnopolitické funkcie a kompetencie EÚ, nech máme konečne to telefónne číslo. Uvažuje sa preto, aby sa vytvoril európsky minister zahraničia, ktorý zastreší funkcie komisára pre vonkajšie vzťahy a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku. To však nestačí - len vtedy z toho niečo vzíde, ak tento budúci minister zahraničia bude mať európsku politiku, ktorú môže zastávať.

Neukázalo rozštiepenie na Iraku, že je to celé len ilúzia?
Práve naopak. Napokon sa nestalo prvý raz, že pri svetových politických otázkach vyjde najavo, že členovia majú národné záujmy. Už som povedal, že zahraničná a bezpečnostná politika nie je spoločnou politikou, ale len viac či menej dobrovoľnou koordináciou medzi členmi. Ak rozšírime princípy integrácie EÚ na zahraničnú a bezpečnostnú politiku, potom sa takým situáciám vyhneme.

V súvislosti s vašou agendou vyskakuje ďalší problém - Turecko. Chce ho vôbec EÚ?
Áno, rozhodnutie šéfov členských štátov padlo v Helsinkách v roku 1999 a odvtedy sa každoročne potvrdzuje. V roku 2002 dostalo Turecko "cestovný plán". Komisia musí na konci nasledujúceho roku predložiť správu, či Turecko napĺňa politické predpoklady, alebo nie. Potom príde odporučenie, či sa s ním začnú rokovania - na základe reálneho pokroku. Sotva sa dá teraz niečo predpovedať.

Voči Turecku sa vysielajú celkom rozdielne signály. Hovorí sa súčasne o veľkých pokrokoch, ale aj deficitoch. Napríklad cyperský konflikt môže slúžiť ako prostriedok, ktorým sa Turkom zabráni vstúpiť do EÚ. Nie je to len hra?
Nie je. Stratégia, ktorú sme spustili v Helsinkách, bola veľmi úspešná. Turecko sa vzhľadom na demokraciu zmenilo za posledné dva roky viac než za 80 rokov jeho trvania ako modernej krajiny. To je celkom jednoznačné a nič to nemení na tom, že ešte pretrvávajú deficity. Treba najskôr vždy uznať, že Turecko dosiahlo veľké pokroky a potom ho posmeliť, aby v ceste pokračovalo.

EÚ má Európu integrovať. Ale práve tu môžeme vidieť, že oddeľuje Turkov na severnom Cypre od južného Cypru a súčasne aj od Turecka.
K rozdeleniu Cypru prišlo pred tridsiatimi rokmi.

Iste, ale EÚ, ktorá tlačila na čo najrýchlejšie ukončenie rozhovorov o znovuzjednotení Cypru, ho prakticky znemožnila.
To nie je celkom pravda. Spojenie mierového procesu, ktorý sme nemanažovali my, ale OSN, s procesom rozširovania, bolo jedinou možnosťou, ako rozhýbať rozhovory. Prvý raz sme sa priblížili k riešeniu a som presvedčený, že sa vo veci Cypru nepovedalo posledné slovo. Turecko si uvedomuje, že jeho vlastné ambície na členstvo v Únii sú len ťažko naplniteľné, ak situácia na Cypre zostane tak ako je.

Možný vstup Turecka vnucuje otázku, akoby mala integrácia vyzerať. Nemeckí kresťanskí demokrati ho odmietajú argumentom, že jeho vstup spochybňuje kresťanské korene Európy a rozrieďuje projekt EÚ.
Poznám tento pohľad kresťanských demokratov, ktorý je motivovaný prevažne vnútropoliticky vzhľadom na silný podiel Turkov medzi obyvateľmi Nemecka. Nemôžem však ignorovať jasný mandát Komisie.

Myslíte si teda tiež, že vstup Turecka do Únie by zmenil vnútorný charakter EÚ?
Tak ďaleko ešte nie sme. My stojíme pred otázkou, či Turecko vôbec spĺňa predpoklady začať prístupové rokovania. Turecko, ktoré by bolo schopné vstúpiť do EÚ, by bolo celkom iným Tureckom než aké poznáme. Treba sa zaoberať i otázkou, ako bude vyzerať EÚ, ktorá integruje Turecko. Keď na ňu odpovieme, bude musieť EÚ zásadne prehodnotiť svoje programy, projekty a politiky. Napríklad poľnohospodárska politika nebude môcť pokračovať ako doteraz.

Tu kdesi sa črtá aj základný spor o to, či sa má Európa ďalej centralizovať (presúvanie ďalších kompetencií do Bruselu), alebo liberalizovať (odstraňovanie bariér).
Alternatíva takto nevyzerá. Bez kompetencií spoločenstva by sa bariéry nemohli odstraňovať. Úlohou Komisie je presadzovať liberalizáciu a dereguláciu a uvoľňovať hospodárske sily, ktorými Európa disponuje. Komisia bola v tomto za posledné roky veľmi úspešná - rozbili sme monopolné štruktúry, vytvorili sme viac súťaže v sektoroch, ktoré sú ovládateľné monopolmi. Na náš tlak je dnes podstatne viac súťaže a liberalizácie. O tom niet sporu, pre mnohé členské štáty je tento tlak z Bruselu dokonca užitočný. Liberalizácia a deregulácia sa totiž nepresadzuje na národnej úrovni jednoducho. Takže pre vládu je celkom užitočné, keď pociťuje tlak z Bruselu.

Sú tu však dve tendencie, ktoré sa spolu bijú. Na jednej strane liberalizácia, o ktorej ste hovorili, na druhej strane regulácia a harmonizácia mnohých politík.
O tom sme už hovorili, zdá sa, že ste podľahli istému nepochopeniu. Harmonizácia na európskej úrovni nenahrádza nič iné než regulácie, ktoré boli predtým na národnej úrovni. Máme vnútorný trh s jeho základnými prvkami, úplnou slobodou pohybu tovarov, služieb, kapitálu a osôb. To znamená, že hospodárske aktivity vnútri tohto gigantického trhu môže nerušene vykonávať každý na hocakom mieste. Nemôžeme pripustiť, aby jedna krajina isté hospodárske odvetvia subvencovala a mala tak zvýhodnenia v súťaži. Preto potrebujeme európsku reguláciu, ktorá zakazuje subvencie alebo ich podriadi rovnakým pravidlám.

Lenže za zvýhodnenia sa označujú aj nižšie dane, čo vedie k snahám o ich harmonizáciu.
Pri priamych daniach to tak vôbec nie je, pri nepriamych sú len spodné sadzby. Celkom odlišné daňové sadzby prinášajú so sebou enormné problémy v súťaži.

Takže podľa vás ju skresľujú.
Áno, na to je veľa príkladov.

Prečo by štáty nemali spolu daňovo súťažiť?
Lebo už nemáme nijaké národné trhy, ale vnútorný trh. Keďže máme len jeden trh, štáty by nemali daňami ovplyvňovať vnútorný trh.

Tak potom by sa mala zaviesť aj harmonizácia priamych daní z príjmov firiem?
Nie je to tak. Ide o férovú daňovú súťaž. Treba si položiť otázku, do akej miery je daňová súťaž férová. Komisia hovorí, že istá daňová súťaž je dokonca prospešná. Ale nemôže to byť tak, že máme krajiny, kde sú dane pre firmy nulové, a krajiny, kde sú vysoké. Pre harmonizáciu však neexistuje právny základ.

Perspektíva, ktorú ste práve načrtli, ženie EÚ do superštátu.
Ako ste na to prišli? Prečo by sme sa mali stať superštátom, ak zharmonizujeme dane, pokiaľ je to nevyhnutné? Už sme zharmonizovali tisíce iných vecí, to však takisto neznamená nijaký superštát. Na celoeurópskej úrovni treba zharmonizovať všetko, čo je potrebné pre fungovanie vnútorného trhu a pre férovú súťaž.

Posudzovať, čo sa má harmonizovať a čo nie, je však vecou celkom subjektívneho prístupu, nejde o nijaký objektívny záujem všetkých Európanov.
Pokus sformulovať všeobecný celoeurópsky záujem sa deje cez rovnováhu inštitúcií. V Komisii sú zastúpené všetky európske členské krajiny, Rada, v ktorej majú krajiny rovnocenné postavenie, o týchto návrhoch rozhoduje a Parlament dáva súhlas. Máme teda systém, v ktorom možno definovať všeobecný európsky záujem.

Deľba moci a jej výkon sú v tomto systéme veľmi nedemokratické.
Skutočne si to myslíte?

Áno.
Po prvé - máme Európsky parlament, ktorý je volený nanajvýš demokraticky. V Rade sú zastúpené vlády, z ktorých bola každá zvolená demokraticky.

To však nemá nič spoločné s parlamentnou demokraciou.
Prečo? Predsa nemáme parlamentný systém vlády, nemáme vládu a nie sme nijaký štát!

Zástupcovia vlád rozhodujú v Rade o zákonoch.
Ale sú zvolení demokraticky.

Áno, ale keby sme mali na Slovensku demokraticky zvolenú vládu, ktorá by zákony nielen predkladala, ale aj schvaľovala, nemalo by to nič spoločné s demokratickou deľbou moci.
Máme veľa štátov, v ktorých má vláda právo zákonodarnej iniciatívy. Rada nenavrhuje nijaké zákony.

Iste, to robí vaša Komisia. Len tvrdím, že ak vláda - v prípade EÚ jej Rada s predstaviteľmi národných exekutív - schvaľuje zákony, tak to nie je demokracia, ale dirigizmus.
Vy však nemôžete prenášať štátne mechanizmy na EÚ. My sme úniou národov a štátov. Národy reprezentuje Európsky parlament, štáty zas Rada. Štáty zasadajú v Rade a zaoberajú sa zákonodarnými návrhmi Komisie. Nijaký demokratický deficit neexistuje. Ani v rámci Komisie. Ako člen Komisie mám jednoznačne silnejšiu demokratickú legitimitu než člen americkej vlády.

To myslíte vážne?
Áno, samozrejme. Mňa nominovala demokraticky zvolená vláda, akceptoval demokraticky zvolený prezident Komisie a potvrdil demokraticky zvolený Parlament. Prešiel som teda cez tri demokraticky legitímne inštitúcie. Moja demokratická legitimita je vyššia než legitimita člena americkej vlády.

Romano Prodi bol zvolený rovnako ako americký prezident?
Bol potvrdený Parlamentom. Čo najrozhodnejšie popieram akýkoľvek demokratický deficit.

Inštitucionálny rámec dnešnej EÚ je teda v poriadku?
Závisí to od toho, čo chceme. Je v poriadku, čo sa týka rovnováhy medzi rozličnými silami vnútri EÚ. Komisia je tu preto, aby zastupovala a zabezpečovala spoločné blaho. Rada je tu preto, aby zabezpečovala oprávnené záujmy štátov. V súčasnom stave integrácie tak máme dobrú rovnováhu inštitúcií. To, že by mohli fungovať efektívnejšie, nespochybňujem. Mohli by pracovať transparentnejšie, tu si viem predstaviť viac demokracie.

Často sa stretávate s politikmi z postkomunistických krajín. Aký je rozdiel medzi nimi a tými západnými?
Vaši politici majú väčšiu odhodlanosť k reformám, zmenám a nepopulárnym rozhodnutiam.

Nepribrzdí ich EÚ?
Určite nie. Dokonca verím, že sa starí členovia od nových niečo naučia.

Martin Hanus
Domino Fórum 24.04.2003

5428 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Podpořte nás
Čtěte také

euPortal.cz

Existuje mnoho nevysvětleného kolem 11. září a v průběhu osmnácti let od útoku nevysvětlené ještě přibylo. Není jen shodou okolností, že přes 4 tisíce poškozených onemocnělo rakovinou?Kdo si myslel, že se nás problém islámského fanatismu a džihádismu bezprostředně netýká, byl velmi rychle vyveden z omyluJde zcela nepokrytě a nepochybně o cílený útok na naší suverenitu v oblasti justice, a do budoucna bezpochyby půjde o skvělý nástroj na trestání a vydírání neposlušných členských států EUTehdy se Havel dozvěděl, že se stane prezidentem… George Soros hovoří o svých setkáních s Václavem Havlem a Karlem Schwarzenbergem…Skutečný necenzurovaný životopis Tomáše Halíka. No to si tedy počtete. Fakt

euServer.cz

Krutá nemoc Karel Gotta. Pražská kavárna a ubožáci na FB si mohou opět do mistra kopnoutJako republika jsme Koněva prohráli

ePortal.cz

Glosy: O zahraniční politice a Andrejově beztrestnostiNaděje pro Izrael? Švédská ministryně zahraničí Margot Wallström odstupuje

Eurabia.cz

Politicky nekorektní vtipy o islámu, migraci a EU aneb Již brzy zakázané a trestné?Heslo Evropského parlamentu: "Národní suverenita je kořenem nejhroznějšího zla naší doby."

FreeGlobe.cz

Černý raper integrovaný v Evropě vyzývá k zotročení a zabíjení bělochů (+ video)Špiclovali Židi Trumpa a nasadili na něj odposlechy?

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životVeganka tvrdí, vejce jsou pro vaše zdraví horší než kouření. Takto to prý zjistila

eOdborar.cz

Výsledek snahy EU zničit průmysl slaví úspěch. V českých firmách začalo masové propouštěníŠvédští policisté neumí číst a psát. Výsledek inkluze a úpadku vzdělání ....

ParlamentniListy.cz

Bomba: Babiš navrhuje zrušit poplatek pro ČT. V tomto případě…Třesk v Jablonci. Piráti po Praze 5 přišli o další radnici. Důvod překvapí
Články autora
Doporučujeme
PLATFORMA PRO ZACHOVÁNÍ EVROPSKÝCH HODNOT

Byli jsme i před unií, budeme i po ní. Boj za samostatnost našeho státu bude probíhat i po Lisabonu

dixienet.org

Rádio Dixie

Václav Klaus

Mladá pravice

D.O.S.T.

Pat Buchanan

Ron Paul

Eretz.cz - zpravodajství z Izraele

Československo 2008 tour
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

RSS feed Zasílání upozornění