Globálne otepľovanie a planéta strachu

Autor: Martin Hanus | Publikováno: 28.3.2007 | Rubrika: Studie
Globe

Človek spôsobuje globálne otepľovanie, ktorého rýchlosť nemá v ľudských dejinách obdoby. Ak rast emisií v najbližšej dobe nezastavíme, hrozí katastrofa nepredstaviteľných rozmerov. Iné posolstvá klimatológov a politikov v ušiach obyvateľov Zeme vlastne ani neznejú. A predsa sa aj na Slovensku či v Česku nájdu vedci, ktorých výskumy ukazujú celkom iným smerom.

 

Už dlho pred 2. februárom, keď bol zverejnený hlavný posudok vedeckého panelu OSN o zmenách klímy (ďalej IPCC), presakovali z médií informácie, že bude svojimi výsledkami šokovať. Lenže čo už mohlo priemerne informovaného laika naozaj šokovať? Pred štyrmi mesiacmi získala veľkú publicitu 700-stránková štúdia pod vedením britského ekonóma Nicholasa Sterna s dych vyrážajúcimi prognózami: pokiaľ sa hneď nepustíme do boja s človekom vyvolanou klimatickou zmenou, tak v tomto storočí 40 percent živočíšnych druhov vyhynie, šestina ľudí bude bez vody, 200 miliónov ľudí utečie zo svojich domovov pred záplavami a suchami a globálne HDP bude o 20 percent nižšie. Britský premiér Tony Blair, ktorého vláda si Sternovu štúdiu objednala, reagoval s dramatickým pohnutím: „Katastrofa sa nestane v akomsi science fiction (...), ale počas našich životov.“
Tritisíc vedcov z IPCC bolo z tohto pohľadu umiernenejších. Posun oproti minulým trom posudkom bol najmä v tom, že kým naposledy, v roku 2001, označili rozhodujúci vplyv človeka na otepľovanie za „pravdepodobný“, teraz ho hodnotia ako „veľmi pravdepodobný“. V závislosti od množstva produkovaného CO2 vraj narastú teploty v tomto storočí od 2 do 4,5 stupňa (s možnou odchýlkou od 1,1 do 6,4 stupňa), najpravdepodobnejšie však o 3 stupne. Hladina morí, ktorá v 20. storočí stúpla o 0,17 metra, má v 21. storočí stúpnuť o 13 až 58 centimetrov.

.už sa to blíži


V kontexte dobových predpovedí to nie sú až také šokujúce čísla. Nepohodlná pravda, Oscarmi ovenčený dokument Al Gora, prognózuje zvýšenie mora o asi šesť metrov a ukazuje, ako sa New York, Peking či Holandsko ocitnú pod vodou. Jeho dokument ocenilo aj niekoľko vedcov-klimatológov – tak prečo sa nebáť? Iný tím vedcov zas predpovedá, že v austrálskej metropole Sydney vzrastú do roku 2070 priemerné teploty o päť stupňov, okolie spustošia požiare a okrajové časti mesta zalejú obrovské vlny. Katastrofa neobíde ani krajiny EÚ. Podľa čerstvej štúdie španielskeho ministerstva životného prostredia stúpnu teploty do roku 2070 o štyri až sedem stupňov, čo prinesie neznesiteľné horúčavy, nedostatok vody a odoženie turistov.
V smršti takýchto správ sa dal počuť aj slávny astrofyzik Stephen Hawking, podľa ktorého predstavuje zmena klímy pre budúcnosť rovnaké nebezpečenstvo ako atómová vojna. Preto nemôže veľmi prekvapiť, že francúzsky prezident Jacques Chirac, ktorý minulý mesiac vyzval na „ekologickú revolúciu“, prizval na pomoc do príslušnej komisie o klíme Brita Jamesa Lovelocka. Tento najmä medzi ekoaktivistami populárny vedec minulý rok pre The Independent napísal, že do konca storočia „miliardy z nás zomrú a tých zopár ľudí, ktorí prežijú a budú sa ďalej rozmnožovať, sa usadí v Arktíde, kde klíma ostane tolerovateľná“. Samozrejme, Lovelock sa so svojím pesimizmom vymyká. No aj John Marburger, poradca prezidenta USA Georgea Busha, pred mesiacom zdôraznil, že americká administratíva už dávno uznala, že globálne otepľovanie je reálne a spôsobuje ho človek. Renomovaný The Economist, ktorý má od alarmizmu na spôsob Al Gora či Lovelocka ďaleko, po poslednom posudku IPCC napísal, že bude zrejme nekontroverzný, keďže poslední skeptici, ktorí ešte ostali, už nepolemizujú o príčinách otepľovania, ale o dôsledkoch. V tejto súvislosti zaznelo ako zúfalý výkrik proti všetkým vyhlásenie súťaže konzervatívneho think-tanku American Enterprise Institute (AEI), ktorý odmení 10 tisícmi dolárov tých vedcov, čo vyvrátia tézy o kľúčovom vplyve CO2 na otepľovanie. Ako je všeobecne známe, AEI okrem iných sponzoruje aj ropná spoločnosť ExxonMobil – toto majú byť posledné zbrane, ktoré ostali skeptikom?

.konsenzus?


Časopis .týždeň v minulosti kritizoval Kjótsky protokol aj obchod s emisiami z dvoch hlavných dôvodov: vládami objednaný panel IPCC sa nám nezdal dostatočne vedecky seriózny. Po druhé, nie sme vyznávačmi miešania sa vlád do ekonomiky a zásahy na základe predpojatých výsledkov IPCC sme pokladali za celkom neopodstatnené. Lenže keby ľudská činnosť naozaj viedla k veľkému otepleniu, ktoré by vážne ohrozovalo mnohé časti sveta a bolo by v našich silách tomu zabrániť, niektoré princípy by museli ostať bokom. Panuje však naozaj taký konsenzus, ako tvrdí The Economist? Je naozaj jedným z posledných kritikov teórie globálneho otepľovania profesor ekonómie a provokatér Václav Klaus? Zistenia .týždňa aj na základe rozhovorov so slovenskými a českými vedcami ukazujú, že mediálny dojem o jednoznačnej vedeckej pravde klame. V kauze otepľovania miestami až šokujúcim spôsobom.

.je to v prírode


„Keď som so svojím výskumom pred 15 rokmi začala, myslela som si, že iba potvrdím teórie o rozhodujúcom vplyve človeka na klímu. Dospela som však k celkom opačnému záveru. Na klímu ešte stále oveľa viac vplývajú prírodné procesy než činnosť človeka,“ hovorí hydrologička a matematička Pavla Pekárová. S pomocou kolegov z Ústavu hydrológie SAV Pekárová dlhodobo pracuje na predpovedi vývoja vodných zdrojov na Slovensku a spracováva aj údaje z celého sveta. Práve medzi hydrológmi nájdete v otázke globálneho otepľovania najviac tých, ktorí sa v médiách označujú za „skeptikov“. Pekárová najskôr predpokladala, že jej výskum o vývoji tokov za posledných 150 rokov potvrdí, čo dnes hovoria zástancovia kľúčového vplyvu CO2: že človek, ktorý skleníkovými plynmi (a najmä CO2) otepľuje planétu, destabilizuje doteraz rovnomerný režim zrážok, čo niekde spôsobuje suchá, inde povodne. Slovenská hydrologička však zistila, že medzi teplotami a zrážkami neexistuje priama súvislosť. „Zistili sme, že napríklad rieky Dunaj a Neva majú pravidelný 30-ročný cyklus vlhkých a suchých období. A je fascinujúce, ako ich prietoky časovo súvisia: keď je na Dunaji sucho, na Neve je mokro a naopak. Takto cyklicky sa správajú rieky na celom svete. Keď je na Amazonke sucho, na Kongu je zas mokro. Teda keď niektorí kričia, že v dôsledku oteplenia idú klesať prietoky, my vieme, že ide iba o cyklus. Napriek rastu teplôt v atmosfére máme napríklad teraz na Slovensku mokré obdobie, ktoré čoskoro vystrieda suché – to však nesúvisí s otepľovaním, ale s prírodným cyklom.“
Pekárová skúmala prietokové rady aj na malých, človekom neupravovaných tokoch, ktoré by mali vzhľadom na postupujúce otepľovanie predsa len vysychať. Hydrológovia však zistili, že napríklad na prietoku Belá-Podbanské v Tatrách nevidieť od roku 1895 nijaké zmeny. Pekárová niektoré svoje výskumy publikovala aj v zahraničných vedeckých časopisoch, kde tiež prekvapili. Objavila napríklad 3,6-ročný cyklus zrážok. „Všetko, čo dnes vieme, nás vedie k záveru, že nás ovplyvňuje množstvo javov, ktoré vôbec nesúvisia s dianím na Zemi, pretože majú mimozemský charakter. Problém je v tom, že ich dobre nepoznáme.“ Pekárová preto kritizuje, že dnešný výskum venuje malú pozornosť vzťahom Slnka, slnečnej sústavy a Zeme. Jej kolega hydrológ Aleš Svoboda si tiež myslí, že pozornosť upriamená na antropogénnu (teda človekom spôsobenú) produkciu skleníkových plynov je jednostranná. „Vôbec nenamietam proti niektorým tézam IPCC. Ale chýba mi širší pohľad a viac váhy pre hydrológov, astronómov, geofyzikov. Je veľmi odvážne hovoriť o hlavnom vplyve CO2, ak vieme, že podobné výkyvy klímy boli aj vminulosti, keď sa nedalo hovoriť o vplyve človeka.“ Podľa Svobodu ani extrémy ako veľké povodne či ničivá prietrž pred rokmi v Jarovniciach, ktoré sa interpretujú ako dôkaz škodlivého pôsobenia človeka, nie sú ničím novým. „Systematickejšie pozorovania máme, žiaľ, len od prvej svetovej vojny, ale takéto mimoriadne zrážkové prílevy a povodne poznáme aj z minulosti.
Známa je napríklad takzvaná Palackého veľká voda zo začiatku 19. storočia, keď bol Palacký svedkom toho, ako polovicu Trenčína zaliala povodeň Váhu. O povodni, ktorá značne prevyšovala namerané hodnoty z 20. storočia, vieme aj na Dunaji zo 16. storočia.“

.maledivské divy


Pohľad hydrológov je nemenej dôležitý ako klimatológov. Voda veľmi vplýva na naše podmienky života a správanie oceánov, pokrývajúcich 70 percent povrchu planéty, je určujúce nielen pre krátkodobé počasie, ale aj pre klímu. Oceánická cirkulácia je akýmsi tepelným kúrením planéty, cez ktorého „potrubie“ v rôznych cykloch cirkuluje voda vplývajúca na teploty a zrážky – trvá napríklad niekoľko desaťročí, kým antarktická voda doputuje k Islandu a vráti sa späť. Aj keby sme presne poznali fungovanie dvoch kľúčových oscilácií, Arktickej oscilácie a systému El-Nino, stále nám nebude aktuálne správanie klímy celkom jasné. Napriek tomu sa hlásia k slovu mnohí, ktorí vedia predvídať stúpanie hladiny mora na stovky rokov. Televízia ORF minulý mesiac odvysielala dokument Príde pohroma?, v ktorom sa predpovedá zaplavenie Londýna a veľkých častí Holandska do tristo rokov. Je fakt, že hladina morí v minulom storočí stúpla a je možné, že bude podľa scenára IPCC (nie Ala Gora...) stúpať aj naďalej. Ale ohlasovaná súvislosť s otepľovaním nie je jednoznačná. Moria v priemere stúpali – hoci pomalšie – aj v minulých storočiach, keď sa ochladzovalo. A už vôbec nie je isté, že trpieť budú tie oblasti, o ktorých sa najviac hovorí. Maledivy – ostrovnú krajinu s vyše 350- tisíc obyvateľmi, ktorá leží len meter nad morom, malo podľa správy IPCC z roku 2001 ohrozovať stúpanie mora. V roku 2000 sa sem vybral výskumný tím Nilsa-Axela Mörnera, profesora na Štokholmskej univerzite a bývalého predsedu medzinárodnej Komisie pre zmenu úrovne mora a vývoj pobreží, ktorý v roku 2003 položil na stôl tieto výsledky bádania: hladina mora pri Maledivách osciluje už štyritisíc rokov na približne rovnakej úrovni. Kým v rokoch 1790 až 1970 stúplo more o 30 centimetrov, od roku 1970 o 30 centimetrov kleslo. Mörnerov výskum síce nikto nespochybnil, no príbeh blížiacej sa apokalypsy sa šíri aj naďalej. Reportáže napríklad na BBC opisovali „raj, ktorý bude pomaly stratený“ a „pomalé vymieranie národa“, a politici „postihnutej“ krajiny, ktorej Japonci zaplatili náklady spojené s výstavbou ochrannej steny, ďalej vyzývajú štáty produkujúce CO2, aby neboli cynické a okamžite ratifikovali Kjótsky protokol. Mörner upozorňuje, že IPCC takisto preháňa s číslami o raste hladiny morí a tvrdí, že záplavami nie sú ohrození ani obyvatelia ostrovov Tuvalu, ktoré sa zvyčajne označujú ako ďalší akútny príklad toho, čo radikálnejší ekológovia nazývajú „klimatickou genocídou“.

.prípad Landsea


Ako je možné, že IPCC púšťa do sveta takéto závažné, ale nepravdivé informácie? Problém stál už pri zrode panelu v roku 1988. Vznikol preto, aby posúdil riziko, aké predstavujú klimatické zmeny spôsobené človekom.
Takto bolo do veľkej miery predznačené zameranie práce tejto obrovskej komisie vedcov, ktorí majú zhromažďovať a posudzovať uverejnené vedecké výskumy a štúdie. Pritom sa nedá povedať – ako občas panelu vyčítajú niektorí kritici – že by tu boli zastúpení vedci iba z jedného názorového tábora. Problém je najmä v práci s verejnosťou, ktorú predstavitelia panelu zahŕňajú selektívnymi a prehnanými scenármi. Panel sa stal navyše mocným a vplyvným telesom. Ak sa s ním jeho účastník dostane do konfliktu, môže ľahko prísť o vládne granty. Jeden z najznámejších expertov na hurikány profesor William Gray sa pred časom posťažoval, že od nástupu administratívy prezidenta Billa Clintona a Al Gora bol odstrihnutý od peňazí, ktoré dostával predtým na výskum 30 rokov. Gray je totiž odporcom teórie, že za otepľovaním stojí v prvom rade človek. Takisto tvrdí, že frekvencia a intenzita hurikánov nesúvisí s globálnym otepľovaním, keďže hurikánov bolo veľa aj v období, keď sa zem v 20. storočí ochladzovala (roky 1945 – 1975). Práve spor o hurikány priviedol pred dvomi rokmi Američana Chrisa Landseaa k odchodu z IPCC. Ako dôvod uviedol, že už nemôže pracovať v organizácii, ktorá sa tak spolitizovala. V rozlúčkovom liste sa sťažoval, že hoci nedávne štúdie priniesli „pomerne silný“ dôkaz, že hurikány nesúvisia s globálnym otepľovaním, hlavný autor zodpovedný za kapitolu o hurikánoch Kevin Trenberth na tlačovej konferencii na Harvarde médiám hovoril o pravdepodobnej súvislosti medzi hurikánmi a otepľovaním. Nato nasledovalo rozsiahle spravodajstvo o príčinnej súvislosti medzi bohatým „hurikánovým“ rokom 2004 v Atlantiku a skleníkovým efektom. Landsea odišiel po tom, čo oficiálni predstavitelia IPCC jeho kritiku odmietli a vyčítali mu, že spochybňuje autoritu panelu.

.falošná hokejka


V prostredí IPCC si vybudoval omnoho lepšiu kariéru než Landsea jeho krajan, klimatológ Michael Mann. Preslávila ho jeho „hokejka“, ktorá mala presvedčiť aj posledných váhajúcich: jeho rekonštrukcia teplôt za posledných tisíc rokov jasne dokazovala, že 20. storočie „sa zbláznilo“. Kým od stredoveku sa vyvíjala krivka teplôt podľa Mannovho grafu pomerne rovnomerne, v 20. storočí nasledoval prudký vzostup priemerných teplôt o asi 0,7 stupňa. A čo ho vysvetľuje? No predsa človek a skleníkové plyny, ktorých produkcia v 20. storočí zaznamenala tiež prudký vzostup. Mann svoj hokejkový graf uverejnil v roku 1998 a v roku 2001 ho použil panel IPCC vo svojom treťom posudku ako názorné stelesnenie svojich téz. Lenže už v čase publikovania grafu niektorí vedci upozorňovali na zjavné chyby v Mannovej metodike a pýtali sa, prečo nie je v grafe dobre vidieť stredoveké obdobie oteplenia a neskoršiu malú dobu ľadovú. Dnes už Mannov graf pod náporom kritiky neberie vážne ani panel IPCC.
No aj naďalej trvá na tom, že priemerné teploty severnej hemisféry sú za posledných 1300 rokov „pravdepodobne“ najvyššie. Aj tu však treba viac opatrnosti: rekonštrukcie McIntyreho a McKitricka, ale aj ďalších autorov ako Jana Espera a naposledy z roku 2005 Andersa Moberga ukazujú na veľkú variabilitu tisícročnej klímy a vôbec sa nedá vylúčiť, že v stredoveku bolo nielen lokálne, ale aj v globálnom priemere teplejšie než dnes.

.keď na Vianoce kvitli stromy...


Českého historického klimatológa a autora knihy Utajené dejiny podnebia Jiřího Svobodu (viac s ním v rozhovore na stranách 22–23), nové grafy vôbec neprekvapujú. Už 30 rokov zbiera písomné pramene, ktoré sa týkajú klimatickej minulosti najmä nášho regiónu a pri pohľade na svojich 40-tisíc zápisov hovorí: „Nedeje sa nič výnimočné. Vieme napríklad, že v prvej polovici 16. storočia sa pestovali na Kolínsku melóny. V neskorom stredoveku boli letá približne o dva stupne teplejšie než dnes, máme doklady o mimoriadnych úrodách vín vysokej kvality a hranice viníc boli vyššie než dnes. Alebo vieme, že pred rokom 200 n.l. sa klíma náhle zhoršila a je isté, že práve ochladenie zahnalo Germánov hlboko do rímskeho panstva. Keď bol rímsky cisár Kommodus okolo roku 180 n.l. na Slovensku, poznamenal, že tunajšie letá sú veľmi studené a mrazivé. To potvrdili tiež vrty v grónskom ľadovci pod vedením Dána Dansgaarda a aj vďaka nim vieme, že náhle teplotné oscilácie boli pomerne bežné.“ Jeho kolega Václav Cílek uvádza, že aj na konci 16. storočia náhle poklesli priemerné teploty o 1,5 stupňa. Práve stredoveké klimatické optimum (roky 950 až 1200) napríklad umožnilo Vikingom osídliť Grónsko. O tristo rokov ho museli pre ochladenie opustiť. Z kroník poznáme aj v našom regióne extrémne výkyvy z roka na rok. Z roku 1290 pochádza tento zápis: „Tato zima byla neslýchaně mírná, pouze zima 1185 – 1186 jí byla podobná, na Vánoce kvetly stromy, dívky přinášely čerstvé květy z kvetoucích třešní a chlapci se brouzdali v řekách. Na den 6. ledna přilěteli ptáci a dne 14. ledna se již nacházeli jahody a vínne keře již začaly kvést.“ Hneď o rok nato si však kronikár zapísal: „Po příjemném lednu přišel velmi drsný mráz, všechny řeky po celém Německu a rovněž i průliv Kattegat zamrzli tak pevně, že po nich mohli jezdit ťežké nákladní vozy.“ Keby sa také čosi stalo dva roky po sebe teraz, ako by to asi interpretovali mnohí klimatológovia a médiá? Cieľ stabilizovať klímu, ktorý si vpísali niektorí politici a klimatológovia do erbu, je preto absurdný. Zmena je totiž základnou charakteristikou klímy.

.páchateľ človek?


Samozrejme, fakt, že Mannova krivka je chybná, automaticky nespochybňuje výklad, že hlavným pôvodcom momentálneho otepľovania je človek. Meteorológ Eugen Lexmann, ktorý sa zaoberá predpoveďami počasia, pripúšťa, že kedysi bol voči tomuto výkladu viac skeptický, po posledných záveroch panelu však viac váha. „Je fakt, že antropogénne CO2 pribúda. Ale aj tak pochybujem, že existuje niekto, kto by mohol povedať, aké to bude mať dôsledky. Krátkodobé meteorologické procesy vieme predvídať dobre, s klimatickými je to oveľa ťažšie. Veľmi veľa faktorov totiž ešte nepoznáme.“ Celkom jednoznačne však vidí príčiny globálneho otepľovania hlavný slovenský klimatológ Milan Lapin, ktorý sa spolu s kolegom Jánom Szolgayom podieľal na práci pre IPCC ako posudzovateľ. Podľa Lapina má súčasná zmena klímy s veľkou pravdepodobnosťou prevažne antropogénny pôvod. „Zodpovedné sú najmä emisie fosílneho uhlíka do atmosféry, ktoré tvoria takmer 10 miliárd ton ročne,“ hovorí Lapin pre .týždeň. Na rozdiel od Pekárovej si myslí, že otepľovanie mení aj režim zrážok. Jej štatistické výskumy nepokladá za komplexné: „Keďže teraz dochádza k novým aspektom v klimatickom systéme Zeme, je štatistická prognóza založená na historických pozorovaniach nespoľahlivá. Ak sa zameriame na fyzikálne aspekty príčin a dôsledkov zmien klímy v súvislosti s rastúcou koncentráciou skleníkových plynov v atmosfére, tak je nepochybné, že rastúca teplota vzduchu bude znamenať aj zvýšenie požiadaviek na vodu v dôsledku zvýšeného potenciálneho výparu.“ Podľa Lapina je teda nepochybné, že rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére bude viesť nielen k zvýšeniu globálneho priemeru teploty vzduchu v prízemnej atmosfére, ale aj k zmene režimu zrážok a k posunu klimatických pásiem. Preto vidí svoje hlavné poslanie v presadzovaní dvoch strategických cieľov: „Musíme znížiť emisie fosílneho uhlíka, najmä CO2, čím spomalíme klimatickú zmenu, a pripraviť adaptačné opatrenia. Nemôžeme čakať, že sa s tým príroda sama vyrovná, v budúcnosti sa môžu zväčšovať extrémy, ktoré prinesú väčšie výkyvy počasia, suchá a záplavy. Situácia môže byť naozaj vážna a ohroziť životy miliónov obyvateľov v Indii či v strednej Afrike.“ Lapin je presvedčený, že hlavnú zodpovednosť nesú krajiny s najväčšou životnou úrovňou: „USA emitujú 21 ton na obyvateľa, kým v Bangladéši je to iba 0,3 tony. Vedci vyrátali, že keby všetky krajiny prijali životný štandard USA, tak Zem skolabuje za dva roky na nedostatok zdrojov a na znečistenie prostredia.“
Lenže ak je vplyv človeka a jeho CO2 na klímu taký silný, prečo od polovice 20. storočia až približne do roku 1975 globálne teploty napriek nárastu emisií CO2 klesali? Lapin si spolu s inými klimatológmi aj v tomto prípade myslí, že za tým treba hľadať človeka. „Najzávažnejšou príčinou bolo, že po druhej svetovej vojne rýchle rástol priemysel, bola priveľká emisia síry a aerosolov do atmosféry. Tým sa atmosféra „zaprášila“ a odrážala viac prichádzajúceho slnečného žiarenia, a to všetko kompenzovalo otepľujúci efekt rastúceho CO2.“ Ani v tomto sa vedci nezhodnú. Jiří Svoboda namieta: „Aerosolovú teóriu neuznávam. Aerosoly sú totiž častice, ktoré sa dostávajú aj do tých vyšších vrstiev atmosféry. A to je práve problém. V tých vyšších vrstvách atmosféry existuje oveľa intenzívnejšie prúdenie a rozptyl týchto častíc je potom taký veľký, že nemôžu mať výrazný vplyv.“ Z ktorého výkladu si vyberieme?

.naozaj iba CO2?


Práve ochladzovanie v celej tretine 20. storočia je jedným z hlavných tromfov oponentov teórie o CO2. Nie je pritom pochybnosť, že CO2 otepľuje atmosféru. Nikto však nevie vierohodne vyčísliť, aký je jeho aspoň približný podiel. Zanedbateľný alebo iba malý či, naopak, kľúčový? Proti silnému vplyvu CO2 však hovorí príliš veľa argumentov. Je pravda, že koncentrácie CO2 sa zvýšili z predindustriálnej úrovne 280 ppm (častíc na milión) na asi 380 ppm. Na druhej strane, plyn CO2 tvorí len 0,038 percenta objemu atmosféry, z oveľa väčšej časti sa na skleníkovom efekte podieľa vodná para. A na ročnom celkovom cykle CO2, teda jeho výmenou medzi rastlinami, zemou a oceánmi, tvorí jeho antropogénny príspevok zo spálených fosílií iba 3 percentá. Iste, v klimatickom systéme môžu aj malé príčiny cez takzvané spätné väzby vyvolať veľké zmeny. Preto sa nedá nájsť uspokojivá odpoveď o skutočnom vplyve CO2. Klimatické javy vo svojej komplexnosti ani nemožno experimentálne overiť, a tým jasne dokázať hypotézu o rozhodujúcom účinku CO2. Keby sme hypotézu oCO2 prijali, máme ďalší problém. Museli by sme totiž vynechať faktory, ktoré presne nepoznáme, ale vieme, že sú veľmi silné, na čo máme dôkaz: veľké a dobre merateľné výkyvy klímy v minulosti, keď priemyselná produkcia nehrala nijakú rolu.
.faktor slnko
„Niektoré prejavy slnečnej aktivity sú za posledných približne 70 rokov naozaj veľmi vysoké. Početnosť slnečných škvŕn je podľa najnovších výskumov teraz najväčšia za posledných asi 8-tisíc rokov,“ hovorí astronóm Ján Rybák a dodáva: „Posledných tisíc rokov je vidieť jasnú koreláciu medzi aktivitou Slnka a teplotami na Zemi. Keď boli slnečné cykly aktivity kratšie, teploty na Zemi boli vyššie, keď boli dlhšie alebo takmer úplne vymizli, teplota klesala. Podľa dostupných údajov je však dnes možné urobiť jednoznačný záver: slnečná aktivita môže len za maximálne 30 percent z celkového nárastu priemernej teploty na Zemi, ktorý prebieha v posledných 50 rokoch.“ Teda – čisto teoreticky – zvyšok by sa dal pripočítať na vrub CO2. Ale iba za predpokladu, že už nepôsobí nijaký iný faktor. Nakoľko je to pravdepodobné? O kľúčovom vplyve Slnka je presvedčený dánsky astronóm Henrik Svensmark. Výskumy ho priviedli k názoru, že oteplenie Zeme je iba epizódou spôsobenou mimoriadnou aktivitou Slnka a javmi, ktoré sa mu údajne podarilo lepšie pochopiť. Z IPCC však zožal kritiku za to, že spochybňuje skleníkový efekt. Lenže priblížiť sa k vedeckej pravde inak než cez formulovanie a dokazovanie konkurenčných hypotéz, sa zrejme nedá...

.neisté modely


Veľký nárast teplôt, ktorý pre 21. storočie, modelujú počítače, naozaj budí obavy. No tieto modely prognózujú budúce teploty s ohľadom na teóriu o kľúčovom vplyve CO2. Fyzik Ján Mašek, ktorý sa v Hydrometeorologickom ústave zaoberá numerickými modelmi počasia, hovorí: „Podľa poslednej generácie modelov by sa prízemná vrstva atmosféry mala do roku 2100 otepliť o 1,4 až 5,8 stupňa Celzia. Tento interval treba chápať ako najlepší odhad zodpovedajúci našim súčasným znalostiam. Predpovede zmien klímy však trpia značnou neurčitosťou, keďže klimatické modely musia simulovať nesmierne zložitý systém obsahujúci atmosféru, oceán, biosféru vrátane človeka, pričom mnohé procesy opisujú len veľmi zjednodušene. Moja skepsa voči klimatickým scenárom pramení zo skúseností nás meteorológov, ktorí sme na rozdiel od klimatológov denne konfrontovaní s tým, že naše predpovede nevychádzajú tak presne, ako by sme si želali“. V skratke: ak dobre nepoznáme príčiny zmien dnešnej klímy, ešte menej dobre môžeme odhadovať jej budúci vývoj. Potom je však nanajvýš nezodpovedné, keď klimatológovia s výsledkami svojich modelov vo veľkom štýle oboznamujú vystrašenú verejnosť...

.čo ostalo z vedy...


Čo sa vlastne deje s našou planétou? Vieme, že sa posledné desaťročia otepľuje. No vieme aj, že oceány sa od roku 2003 ochladzujú, čo môže naznačovať nový trend. Vieme, že Arktída sa topí, ale jej otepľovanie sa začalo už pred 90 rokmi. Naopak, Antarktída, najväčší ľadovec sveta, ktorý Al Gore v dokumente ukazoval ako ľadovec s odlamujúcimi sa kryhami v dôsledku oteplenia, sa na väčšine územia skôr ochladzuje a rastie. Nie je ani celkom jasné, akým tempom sa Zem otepľuje. Americký klimatológ John Christy pred rokmi na základe meraní satelitov a údajov z balónov šokoval zistením, že na rozdiel od nameraného nárastu teplôt na Zemi sa atmosféra otepľuje iba minimálne. Neskôr sa aj sám prihlásil k chybám vo svojich meraniach. No aj po spresnení tvrdí, že merania zo satelitov a z pozemných staníc sa trochu líšia. Pre .týždeň Christy hovorí: „Stále sú problémy s dátami z pozemných staníc, ktoré ukazujú viac oteplenia, než aké je zaznamenané v atmosfére ako celku. Naše satelitné údaje a nezávislé údaje z balónov ukazujú na menšie oteplenie. Interval za posledných 25 rokov je od 0,12 do 0,17 stupňa za jedno desaťročie.“ IPCC uvádza ako svoj najnovší údaj otepľovanie o 0,2 stupňa za dekádu. Takéto rozpory sú však v poriadku – pokiaľ budú môcť vedci v slobodnej atmosfére a vo vzájomných sporoch bádať, bude zachránená nie ani tak Zem, ako najmä povesť klimatológie.
Tá sa v súčasnosti stala spolitizovanou vedou, keď sa za každým výskumom nahrávajúcim tej či onej teórii hľadá, aký záujem je za ním skrytý. Záujem vlád, ktoré vo väčšine krajín financujú výskumy s cieľom potvrdiť teóriu skleníkových plynov? Alebo ropný či uhoľný priemysel, ktorý je životne závislý od produkcie CO2 a páči sa mu viac iná teória? Ani týchto však nestavajme na rovnakú úroveň – v politike a v médiách jasne dominujú zástancovia teórie o CO2, ktorí protistranu zahnali do kúta jazykom, ktorý nemá vo vedeckej diskusii čo hľadať. Ten, ktorý pochybuje o ich teórii, je „skeptik“. A pritom skepsa by mala byť základnou výbavou dobrej vedy. Ale používajú sa aj horšie nálepky ako popierač (v angličtine global warming denialist, v nemčine Klimaleugner), čo pôsobí najmä v Nemecku ako zjavná narážka na zločin popierania holokaustu doslova zákerne: dokonca tam koluje zoznam s 31 „popieračmi“ z vedeckých radov. Ani tieto nálepky však neprekryjú fakt, že dôkazné bremeno leží najmä na prívržencoch „faktoru človek“, ktorí žiadajú na záchranu planéty veľké hospodárske obete.
Iracionálnosť dnešnej debaty naposledy zavŕšil úsmevný konflikt v Európskej komisii, kde tlačia kolegovia-komisári na Güntera Verheugena, aby vymenil svoje CO2 spaľujúce BMW za auto na vodíkový pohon. Verheugen to odmieta, lebo značka je mu bližšia než boj Komisie proti zmenám klímy. V tomto spore mu treba držať stranu. Ľudstvo ani v tomto storočí nebude najviac ohrozovať otepľovanie klímy, ale otepľovanie rozumu.

 

www.tyzden.sk

 

8895 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Podpořte nás
Čtěte také

euPortal.cz

Pomozte, prosím, bránit Vaše blízké, Vaše domovy a naši vlastŘada výzkumů shodně ukazuje, že v evropských zemích s každou další generací klesá IQ, a to i když je zohledněna imigrace. Evropská civilizace: Jako přežrané myši?Tichá invaze mladých bolševiků: Ministerstva, neziskovky placené státem, ČT, ČRo a spol. Už se ani neskrývají. Kdo je kdo? Tady je máte přehledněTehdy se Havel dozvěděl, že se stane prezidentem… George Soros hovoří o svých setkáních s Václavem Havlem a Karlem Schwarzenbergem…Skutečný necenzurovaný životopis Tomáše Halíka. No to si tedy počtete. Fakt

euServer.cz

Krutá nemoc Karel Gotta. Pražská kavárna a ubožáci na FB si mohou opět do mistra kopnoutJako republika jsme Koněva prohráli

ePortal.cz

Glosy: O zahraniční politice a Andrejově beztrestnostiNaděje pro Izrael? Švédská ministryně zahraničí Margot Wallström odstupuje

Eurabia.cz

Orbán elegantně setřel notorického opilce a šéfa EU: Lucembursko? A co ten národ dokázal? Na co může být hrdý?Socialisté s vedením EU otevřeli italské přístavy a již mají úspěšné výsledky: Nový africký uprchlík zneužil desetiletou holčičku

FreeGlobe.cz

Černý raper integrovaný v Evropě vyzývá k zotročení a zabíjení bělochů (+ video)Špiclovali Židi Trumpa a nasadili na něj odposlechy?

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životVeganka tvrdí, vejce jsou pro vaše zdraví horší než kouření. Takto to prý zjistila

eOdborar.cz

Výsledek snahy EU zničit průmysl slaví úspěch. V českých firmách začalo masové propouštěníŠvédští policisté neumí číst a psát. Výsledek inkluze a úpadku vzdělání ....

ParlamentniListy.cz

Murínův nářez: Zeman věděl, čím Srby potěší. Kosované sami chápou, že jsou umělým státem kvůli základně USABomba: Babiš navrhuje zrušit poplatek pro ČT. V tomto případě…
Články autora
Doporučujeme
PLATFORMA PRO ZACHOVÁNÍ EVROPSKÝCH HODNOT

Byli jsme i před unií, budeme i po ní. Boj za samostatnost našeho státu bude probíhat i po Lisabonu

dixienet.org

Rádio Dixie

Václav Klaus

Mladá pravice

D.O.S.T.

Pat Buchanan

Ron Paul

Eretz.cz - zpravodajství z Izraele

Československo 2008 tour
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

RSS feed Zasílání upozornění