Multikulturalismus a bruselské rasové zákony

Autor: Pavel Fendek | Publikováno: 10.9.2009 | Rubrika: Studie
multikulti

1. Úvod Konštrukcia multikulturalizmu v EÚ začína strácať stabilitu a negatíva začínajú rapídne prevažovať nad pozitívami. V tomto sa akotak zhodnú jeho prívrženci aj od-porcovia; v čom sa však zásadne nezhodnú, sú príčiny tohto procesu. Nebudem polemizovať o ich argumentoch pre vysvetlenie tejto skutočnosti. Skúmal som podstatu multikulturalizmu a dopracoval som sa k záveru, že produktom nerovnomernej a protikladnej kultúrno-spoločenskej evolúcie ľudstva je multikultúrnosť, ktorá vzniká spontánne. V EÚ však multikultúrna spoločnosť spontánne nevzniká, EÚ buduje multikulturalistický systém, riadiaci sa princípmi neomarxistickej postmodernej multikulturalistickej relativizácie hodnôt. Tento systém je politický konštrukt a revolučný produkt sociálno-ekonomického inžinierstva, v podmienkach ktorého je medzikultúrny aj medzináboženský dialóg pre európsku kultúru, civilizáciu a Európanov negatívnym fenoménom asistujúcim pri ich zániku. Pozitívnym fenoménom by bol len v prípade chápania diametrálneho rozdielu medzi multikultúrnosťou, ktorej produktom je multikultúrna spoločnosť a multikulturalizmom, ktorého produktom je postmoderná multikulturalistická spoločnosť. Absencia chápania tohto rozdielu má fatálne dopady na európsku spoločnosť.

2. Multikulturalizmus a jeho definícia
Multikulturalizmus je duchovný produkt ultraľavicového neomarxistického hnutia nazývaného Nová ľavica z 60. rokov dvadsiateho storočia, ktorá vychádza z učenia tzv. Frankfurtskej školy, reprezentovanou skupinou neomarxistických filozofov, tzv. kultúrnych marxistov ako Adorno, Marcuse, Lukács, Gramsci, na ktorých nadviazali Foucault, Derrida, Habermas a ďalší. V kultúrnej vojne, ktorú Nová ľavica vyhlásila všetkým tradičným hodnotám a výdobytkom európskej civilizácie dominovala postmoderna. Nebudem polemizovať o význame tohto pojmu, v mojom systéme je súvzťažne postmoderna prejavom relativizácie a relativizácia je prejavom postmoderny. V postmodernej relativizácii je jeden objekt hodnotený subjektívne rôzne a zároveň rôzne objekty sú hodnotené subjektívne rovnako, pretože v pluralite hodnôt absentujú jednoznačné hodnotové kritériá. V praxi to znamená systematický a nepretržitý rozklad všetkých hodnotových štruktúr európskej kultúry a civilizácie do amorfnej nestabilnej podoby. Multikulturalizmus je potom zákonite nestabilným spoločenským systémom.

Nová ľavica a jej pokračovatelia rozvinuli Marxov triedny boj na civilizačnú, kultúrnu, rasovú, menšinovú a komunitnú úroveň, čiže do podoby ideológie multikulturalistického komunizmu. Multikulturalizmus môžeme potom definovať ako spoločenský systém - multikulturalistický socializmus - riadiaci sa ideológiou multikulturalistického komunizmu a s politickým režimom príbuzným so socialistickým zriadením, komunistickou ideológiou a politickým režimom ako ich definoval Marx a realizoval Lenin a jeho nástupcovia. Princíp nezmieriteľného triedneho boja v novej, multikulturalistickej podobe je podobný vzťahu buržoázie a proletariátu, ako aj mierovému spolužitiu vzájomne nezmieriteľných a protikladných spoločenských systémov, socializmu a kapitalizmu, ktoré je inovovane nazývané medzikultúrny a medzináboženský dialóg. Tento systém je nezávislý od dosiahnutej úrovne vývoja spoločnosti aj od foriem vlastníctva, preto ho možno aplikovať globálne. Multikulturalizmus teda nie je ideológia, ale spoločenský systém, riadiaci sa ideológiou multikulturalizmu.

3. Filozofia multikulturalizmu a jej nositelia
Nová ľavica pochopila, že socialistická revolúcia a diktatúra proletariátu je anachronizmus, preto použila novú taktiku a zaútočila na kultúrne a historické korene európskych štátov. Pokračovatelia myšlienok šesťdesiatych rokov zaujali vplyvné miesta v ekonomike, politike, kultúre a začali podkopávať tradičné európske hodnoty. Ich filozofia je deštruktívna kritika a eliminácia všetkých hlavných prvkov západnej kultúry, jej antického, židovského a kresťanského dedičstva, autority, morálky, tradície, rodiny, lojality, vlastenectva, národného uvedomenia, konvencii atď. Vítanými spojencami sú všetci, ktorí akýmkoľvek spôsobom odmietajú vyššie uvedené hodnoty; nazývaní sú aj nový proletariát, lebo ten „starý“ robotnícky zlyhal. Riadia sa pritom zásadami, ktorých počet nie je ani možné exaktne definovať.

Jedna zásada je však základná. Len biely človek môže byť rasista a správať sa rasisticky; pokiaľ je rasista a správa sa rasisticky nebiely človek, vždy je to len spravodlivá reakcia na rasizmus bieleho človeka. Profesor Zeev Sternhell uvádza, že „rasizmus ako politická teória a ako základ teórie dejín vstúpil do európskej politiky v druhej polovici 19. storočia. Ako politická sila vystúpil do popredia v podobe antisemitizmu na prelome storočí, aby sa potom stal intelektuálnou základňou nacizmu. V histórii národov ho však nájdeme od počiatku dejín“1. Revolučnú definíciu rasizmu predstavila istá Dr. Helan Page, profesorka antropológie, ktorú v roku 1993 rozšírila organizácia American Anthropological Association. Definícia bola všeobecne akceptovaná. Nepovažujem Dr. Page za nového Marxa, v mojom rozbore len zosobňuje všetkých neomarxistických filozofov a intelektuálov. Dr. Page definuje rasizmus takto:

„Účelom je vytvoriť "belošskú" rasovú skupinu, ktorá usiluje o legitimitu vlastného spoločenského vzostupu pomocou premenlivého sortimentu "belošských" kultúrnych praktik, ktoré sú definované ako "belošské" nie len na nejakom predpokladanom biologickom základe, ale hlavne na základe "ideologického belošstva"2. Ja dokazujem, že rasizmus ako politická teória a ako základ teórie dejín vstúpil znovu do európskej a aj globálnej politiky v novej, unikátnej forme v 60. rokoch 20. storočia. Ako politická sila vystúpil do popredia v podobe globálneho antibelošstva a stal sa intelektuálnou základňou multikulturalizmu. Naplno sa prejavil po páde komunizmu začiatkom 90. rokov 20. storočia. Súhlasím s p. Sternhellom, že v histórii národov ho nájdeme od počiatku dejín. Dr. Page svojim globálnym antibelošstvom definovala paradoxne novú rasistickú teóriu a systém, v ktorom sú bieli ľudia an blok rasisti, čiže multikulturalistický variant triedneho nepriateľa, nezávisle na tom, či tvoria v tejktorej krajine drvivú väčšinu, alebo drvivú menšinu. Ne-bieli ľudia tak majú pri presadzovaní svojho rasovo-spoločenského vzostupu legitímne právo použiť proti nim akékoľvek prostriedky, vrátane násilia aby mohli nastoliť nový, multikulturalistický variant diktatúry proletariátu. Diktatúra multikulturalistického rasizmu ne-bielych ľudí (proletariát) je variant socialistického spoločenského systému, v ktorom sú príslušníci všetkých rás a kultúr síce formálne rovní, ale táto multikulturalistická rovnosť sa dá dosiahnuť len termináciou multikulturalistického triedneho nepriateľa, teda bielych ľudí (buržoázia), ich kultúry a civilizácie podobným spôsobom, ako to realizovali boľševici. Pokiaľ bieli ľudia nastoľovaniu diktatúry multikulturalistického rasizmu ne-bielych ľudí odporujú, je to paradoxne označované ako prejav ich rasizmu a spiatočníctva. Multikulturalizmus tak reálne likviduje slobodu, rovnosť a demokraciu, hoci práve tieto hodnoty formálne deklaruje. Komunistickú diktatúru poznám, žil som v nej a holokaust Židov je nespochybniteľný. Pokiaľ virtuálne dosadíme na miesto bielych ľudí Židov zistíme, že Dr. Page teoreticky súhrnne naviazala na politickú teóriu komunistov a nacistov. Prečo však tento pavedecký paškvil prijali ako politickú teóriu, teóriu dejín a prax proti svojim vlastným európskym obyvateľom aj európske krajiny? Vysvetlenie je pragmatické. Boj proti „rasistickému belošstvu“ umocňuje nestabilnosť multikulturalistickej spoločnosti, ktorá tým smeruje k takej deštrukcii a chaosu, že nastolenie totalitnej diktatúry je prakticky jediná možnosť jeho zvládnutia, čo zrejme vyhovuje mocenským a ekonomickým ambíciám korporatívnych kruhov EÚ. Pretože cynizmus európskych „elít“ je evidentný, považujem tento záver za najpravdepodobnejší napriek tomu, že nie som fanúšikom konšpiratívnych teórií. Moja obrazotvornosť a rácio nie sú jednoducho schopné akceptovať možnosť, že to celé je výlučne prejavom naivity a stupídnosti. Pokiaľ teda v teórii Dr. Page virtuálne nahradíme Európanov Židmi, zistíme, že medzi ňou a Dr. Goebelsom niet podstatného rozdielu, len do postavenia Židov sa dostali Európania a bieli ľudia všeobecne, ako vinníci za všetko zlo na tejto planéte. V postmoderných multikulturalistických podmienkach sa tak paradoxne agresormi a páchateľmi rasistického útlaku reálne stali všetci ne-bieli ľudia a ich domovské krajiny napriek tomu, že nosia háv obete. Ich vzťah k bielym ľuďom a k ich krajinám zmutoval na vzťah nacistov k Židom a ďalším tzv. menejcenným rasám a ich krajinám, na ktoré si nárokovali právo okupácie, kolonizácie a genocídy ich obyvateľov. Ne-bieli ľudia si rovnako nárokujú právo na kolonizáciu a okupáciu európskych krajín a odpor Európanov proti ich novoarizačnej imigrácii označujú ako rasizmus, diskriminácia, netolerancia, xenofóbia atď., čo paradoxne dokazuje, že teória Dr. Page je rovnako rasistická ako nacistická.

Postmoderný neomarxizmus bol vytvorený, aby ochromil Západ pred jedným nepriateľom, socializmom a komunistickou ideológiou reprezentovanými ZSSR. Teraz ho však v jeho multikulturalistickej variante proti Európanom používajú iní nepriatelia. Dnešní multikulturalistickí ultraľavicoví protivojnoví demonštranti nosia palestínske šatky bez toho, aby si uvedomovali, ako groteskne to vyzerá, keď sa objímajú s náboženskými absolutistami, ktorí chcú znovu nastoliť mocenské vzťahy siedmeho storočia. Ich konanie je však v úplnom súlade s charakterom hodnôt, ktoré vyznávajú. Multikulturalizmus sa definuje nie tým, za čím stojí, ale tým, proti čomu reálne je napriek jeho rétorike: proti slobode, demokracii, bielym mužom, Európe a samotnej predstave objektívnej reality. V postmodernej multikulturalistickej spoločnosti je tak takmer všetko, čo sa prezentuje ako realita, orwelovské popretie reality. Multikulturalisti sú tak ultraľavicoví extrémisti označujúci všetkých, ktorí nesúhlasia s ich konaním a politikou ako extrémna pravica, populisti atď. nezávisle na tom, či sú orientovaní ľavicovo, alebo pravicovo.

Tobias Hübinette, jeden zo spoluzakladateľov švédskej extrémistickej ľavicovej organizácie Expo napísal v roku 1996, že „cítiť a myslieť si, že biela rasa je podradná vo všetkých ohľadoch, je s ohľadom na jej históriu a súčasnosť prirodzené. Nech západné krajiny bielej rasy zahynú v krvi a utrpení. Nech žije multikultúrna, radikálne premiešaná a beztriedna ekologická spoločnosť! Nech žije anarchia!“3 Podľa tohto kréda, samozrejme v podstatne sofistikovanejšej podobe, postupujú a konajú všetci budovatelia multikulturalizmu, ktorí tým považujú genocídu stoviek miliónov európskych ľudí za akt prirodzený a oprávnený. Pokiaľ multikulturalisti, Európania, takto nenávidia a pohŕdajú svojou vlastnou rasou, kultúrou a civilizáciou, aký vzťah si automaticky vytvoria imigranti z tretieho sveta? Logicky si vytvoria nenávisť a pohŕdanie všetkým európskym, vrátane Európanmi samotnými, logicky budú považovať svoju kultúru a seba nadradených nad kultúrou európskou aj nad Európanmi. Ako sa potom môžu integrovať do spoločnosti, ktorou tak pohŕdajú? Zámer pripraviť taký krutý osud svojim vlastným ľuďom, Európanom, je preto len prejavom charakteru hodnôt ideológie multikulturalizmu, čo je kombinácia rovnosťou a toleranciou kamuflovanej multikulturalistickej formy triednej nenávisti, fanatizmu, korporatívnych a iných záujmov. Vznikla v zásade syntézou podstatných znakov marxistického socializmu (neomarxizmus), národného socializmu (nacizmus), korporatívneho nadnárodného kapitalizmu (ekonomizmus), orwelowského systému,  kresťanského idealizmu a emócií užitočných idiotov každého druhu. Ideológia multikulturalizmu je tak porovnateľná aj s ideológiou nacistickou, s vierou náboženských fanatikov a navyše aj s posadnutosťou. Na výber máme potom len dve možnosti. Buď multikulturalizmus prijmeme bez výhrad ako vieru, alebo ho úplne zavrhneme. Žiadny racionálny kompromis jednoducho neexistuje.

4. Univerzálny princíp multikulturalizmu
Západná civilizácia sa od začiatku 90. rokov 20. storočia nachádza v stave úpadku. Západné národy ohrozuje demografický, kultúrno-spoločenský a aj ekonomický kolaps. Masová imigrácia prisťahovalcov s odlišnou kultúrou aj hodnotami a hlavne odkultúrňovanie a odnárodňovanie jednotlivých národných štátov, ktoré môže viesť až k ich totálnemu zániku, tieto tendencie tragicky umocňujú. Multikulturalizmus v tomto kontexte ochromuje odpoveď európskej civilizácie prakticky na všetky výzvy súčasného sveta. Príkladom je apeasment k islamskému terorizmu a islamu všeobecne. Západ sa jednostranne, bez evolučného ponímania dejín, neustále pred islamom a vlastne pred všetkými kultúrami ospravedlňuje, ustupuje a platí reparácie, či tribút za svoju sebavedomú minulosť. Európania a bieli ľudia všeobecne sa začínajú správať rovnako iracionálne a zbabelo ako bieli Američania k čiernym a ne-bielym Američanom. Pozitívny rasizmus bielych Američanov bol v minulosti jednoznačne označovaný ako regres, zatiaľ čo súčasný pozitívny rasizmus čiernych a ne-bielych Američanov je prezentovaný ako progres, vyrovnávajúci sociálne postavenie týchto rasových komunít (pozitívna diskriminácia). Všeobecne to platí aj pre vzťah medzi bohatým „Severom“ a chudobným „Juhom“. Euro-arabský dialóg navyše naznačuje, že je to sofistikovane riadený zámer.

Multikulturalizmus je v tomto kontexte hybnou silou kultúrnej vojny proti európskej kultúre a civilizácii arogantne považujúci sám seba za hodnotu, ktorej oficiálnym princípom je rovnosť kultúr, ich vzájomné obohacovanie sa a tolerancia. Je to však princíp, ktorý v praxi popiera sám seba. Dôkaz: Multikulturalizmus postupne degraduje všetky morálne a ostatné hodnotové kritériá európskej civilizácie na anachronizmus a regres, ich deformáciu a opak vydáva za progres. Amorfná pluralita hodnôt spôsobuje rozklad všetkých kultúrno-spoločenských hodnotových štruktúr európskej kultúry a civilizácie a jej nestabilitu. Imigrantské kultúry sú však zväčša založené na pevných hodnotových kritériách, štruktúre a stabilite, ich príslušníkom je úplne ľahostajné, čo Európania považujú za regres, či progres a odmietajú európsku kultúru a civilizáciu an blok ako úpadkovú. Aby multikulturalisti dosiahli aspoň zdanie fungovania svojej utopickej spoločnosti a proklamovanú rovnosť všetkých kultúr, použili excelentný trik. Dehonestovali na anachronizmy a regresy všetky hodnoty, ktoré robili európsku kultúru a civilizáciu Veľkou, silnou, rešpektovanou, obdivovanou, napodobenia hodnou, obávanou, vzbudzujúcu závisť, často aj nenávisť príslušníkov ostatných kultúr a civilizácií, ktoré také úspechy nedosiahli. Týmto trikom sa však nedosiahlo rovné postavenie imigrantských kultúr s európskou. Európska kultúra, civilizácia a samotní Európania sa naopak stali zákonite an blok anachronizmom a regresom, čiže podradní k všetkým imigrantským kultúram a ich príslušníkom. Títo sa stali pre ňu zákonite an blok progresom a obohatením, hoci podľa vzoru multikulturalistov pociťujú voči nej a Európanom len nenávisť a pohŕdajú ňou a Európanmi ako menejcennými. Do európskej spoločnosti sa tak reálne neintegrujú imigranti ale naopak, Európania sú nútení integrovať sa do spoločnosti, ktorú postupne formujú imigranti a menšiny.

Tento fenomén som nazval Univerzálny princíp postmoderny a budovania multikulturalistickej spoločnosti. Oficiálny multikultúrny princíp rovnosti kultúr, ich vzájomného obohacovania sa a tolerancie je len jeho utopická kamufláž. Postmoderna a multikulturalizmus je vražedná kombinácia, ktorá spolu s rasistickou teóriou Dr. Page tvoria rasistický politický konštrukt a základ multikulturalistickej teórie dejín, kde sú bieli ľudia, ich kultúra a civilizácia označovaní aj ako rakovinový nádor na tele ľudstva, ktorí svoju historickú vinu môže vykúpiť len svojou vlastnou termináciou. Aj od tohto sa odvíja reálna multikultúrna, menšinová, antidiskriminačná, imigračná a integračná politika EÚ, aj preto sú práva imigrantov, menšín, komunít a zničenie európskych národných štátov a národov jej prioritnou agendou, aj preto je ustrašený apeasment európskej kultúry a civilizácie základom medzikultúrneho a medzináboženského dialógu. Na základe tohto poznania vieme logicky interpretovať aj tie najnepochopiteľnejšie rozhodnutia politikov a procesy v krajinách EÚ, či v Západnom civilizačnom okruhu všeobecne. Budovanie „multikultúrnej“ spoločnosti v stále viac centralizovanej a unifikovanej EÚ je tak zákonite proces likvidácie európskej kultúry, civilizácie a dokonca aj fyzickej likvidácie, čiže genocídy samotných Európanov. Teraz je už logicky pochopiteľné, prečo multikulturalizmus nielen že akceptuje, ale dokonca iniciuje a podporuje hanobenie bielej rasy, národov, kresťanského vierovyznania, kultúrnej identity, dejín a samotných Európanov. Práve na tejto scestnosti je multikulturalizmus založený, taký je skutočný charakter jeho hodnôt, preto sú multikulturalisti takí citliví na kritiku, preto ju vydávajú za hanobenie rasy, národa, náboženstva, rasizmus, diskrimináciu, netoleranciu, xenofóbiu atď. pokiaľ ide o vzťah majority k menšinám a bielych ľudí k ne-bielym ľuďom, preto to nikdy neplatí aj naopak. Multikulturalizmus tak zo svojej podstaty a charakteru hodnôt cieľavedome podnecuje nenávisť k Európanom, vyvoláva antieurópske a antibelošské nálady, legalizuje šovinizmus a extrémizmus menšín a komunít založený na rase, národnosti, etniku ... a vierovyznaní, čiže legalizuje menšinový rasizmus, diskrimináciu, netoleranciu ... a christianofóbiu prostredníctvom Antidiskriminačného zákona a ďalšími zákonmi s ním súvisiacimi. Nazval som ich Bruselské rasové zákony tvoriace základ komunitného systému práva založeného na privilégiách a špeciálnom zaobchádzaní s imigrantmi, menšinami a komunitami, ktorý likviduje princíp rovnosti občanov pred zákonom. Ako ukazuje prax, rasizmom, diskrimináciou, netoleranciou, xenofóbiou, homofóbiou atď. môže byť už prakticky čokoľvek. Biely, psychicky a fyzicky zdravý, heterosexuálny muž, pokiaľ je navyše ešte aj kresťanskej kultúrnej identity, či dokonca kresťanského vierovyznania, predstavuje pre budovanie multikulturalistickej spoločnosti najväčšiu hrozbu, preto mu bol prisúdený biľag viny bieleho muža za všetko zlo na tejto planéte. Averziu a odpor k tejto hanebnosti multikulturalizmus demagogicky označuje ako európsky rasizmus, diskrimináciu, netoleranciu...a islamofóbiu, hoci v princípe ide o averziu a odpor európskej spoločnosti proti ne-európskym rasistom a extrémistom, ako aj proti európskym multikulturalistickým rasistickým kolaborantom a extrémistom. V multikulturalistickej spoločnosti sa tak orwelovsky stáva dôsledok príčinou, obeť páchateľom a šarlatánstvo vedou.

Budovanie multikulturalistickej spoločnosti vychádza teda z teoretického princípu, že všetky kultúry sú si rovné a pokiaľ budú mať príslušníci všetkých rás a kultúr vytvorené rovnaké podmienky, budú sa rozvíjať rovnako bez toho, aby sa museli asimilovať. Rasové a kultúrne odlišnosti nepredstavujú prekážku, naopak, sú prínosom pri vzájomnom obohacovaní sa a formovaní integrovanej a rozmanitej tolerantnej spoločnosti. Tento teoretický predpoklad má však jednu závažnú chybu; v reálnom živote nefunguje rovnako, ako budovanie všetkých svetlých zajtrajškov. Princíp rovnosti občanov pred zákonom neznamená, že všetci ľudia sú si objektívne rovní, stanovuje len hodnotové kritériá rovnosti, pričom samotná rovnosť nie je hodnotou. Objektívna realita tak vyvracia teoretický princíp multikultúrnej rovnosti príslušníkov všetkých rás a kultúr, na ktorom stojí a padá budovanie postmodernej multikulturalistickej spoločnosti, pretože stavia rovnosť na piedestál hodnôt. Morálna prevaha hodnôt evolučnej multikultúrnosti nad hodnotami revolučného multikulturalizmu je tak jednoznačne dokázaná. Kultúry a civilizácie, rovnako ako ľudia, nie sú si jednoducho rovné, čo však neznamená, že v podmienkach evolučnej multikultúrnosti nemôžu bez väčších problémov fungovať k vzájomnému prospechu, pokiaľ sú kompatibilné. V tomto prípade však platí princíp dominantnej kultúry, ktorá sa stala dominantnou nie len mocenskou a technickou, ale aj duchovnou prevahou. Príkladom je Helénske obdobie Antiky a duchovná prevaha Grékov v starovekom Ríme. Európska kultúra a civilizácia vznikla a stojí na troch pilieroch: židovskej a kresťanskej morálke, gréckej múdrosti a rímskom práve, toto je kultúrne dedičstvo európskej civilizácie, ktoré multikulturalisti systematicky ničia. Multikulturalisti sa nemohli zmieriť, jednoducho nemohli pripustiť, že základy ich utopickej spoločnosti sú budované na piesku a jej konštrukcia sa nevyhnutne musí zrútiť. Rovnako ako komunisti, však mali po ruke multikulturalistickú variantu triedneho nepriateľa, rasistických, diskriminujúcich, netolerantných a xenofóbnych Európanov, bielych ľudí, ich kultúru a civilizáciu, historicky zodpoved-nú a vinnú za všetky príkoria, vykorisťovanie a hriechy vo vzťahu k ostatnému svetu. Multikulturalisti preto inovovali svoj teoretický princíp na tento výklad: Pokiaľ sa v multikultúrnej spoločnosti príslušníci iných rás a kultúr nerozvíjajú rovnako ako majoritná biela európska spoločnosť, problémy s integráciou sú prakticky neriešiteľné a prebieha opak formovania rozmanitej tolerantnej spoločnosti, tak to nie je v dôsledku dosiahnutej úrovne ich kultúrno-spoločenskej evolúcie, charakteru hodnôt, schopnosti adaptácie a kompatibility s kultúrou európskou. Je to spôsobené výlučne tým, že nemajú vytvorené rovnaké sociálne podmienky ako majoritná biela európska spoločnosť v dôsledku vrodeného rasizmu, diskriminácii, netolerancii... a islamofóbii jej príslušníkov a skazenosti ich kultúry a civilizácie. Aby sa príslušníci neeurópskych rás a kultúr mohli bez prekážok multikultúrne rozmanite a tolerantne rozvíjať, jediným riešením je odstránenie zdroja rasizmu, diskriminácie, netolerancie, xenofóbie... a islamofóbie, čiže terminácia európskej civilizácie spolu s jej nositeľmi, Európanmi a bielymi ľuďmi všeobecne. Tento prístup sa už niekoľko desaťročí realizuje v praxi. Spôsob dosahovania cieľa ideológie multikulturalizmu vystihuje krátený komentár Lawrenca Austera:

„Vládna štatistika kriminality ukazuje, že v USA bolo v roku 2005 znásilnených černochmi 37460 bielych žien a dievčat. Oproti tomu táto štatistika ukazuje, že tu nie sú zaznamenané žiadne znásilnenia černošiek belochmi. Keď sa v roku 1988 ukázalo pompézne obvinenie Tawana Brawleyho a Al Sharptona, že niekoľko belochov unieslo a znásilnilo pätnásťročnú černošku ako úplne lživé, časopis The Nation prehlásil, že na tom nezáleží, pretože tieto obvinenia vyjadrujú základnú podstatu zaobchádzania belochov s černoškami v USA. Média šaleli nad evidentne lživým obvinením, že bieli študenti Dukovej univerzity znásilnili čiernu striptérku, ale o tom, že rovnaký strašný zločin pretrpí ročne 37460 bielych žien, nebolo v mainstreamových médiách ani slovo. Hľadanie bieleho obžalovaného je zo strany liberálov neúprosné a nekonečné; vzali toto obvinenie ako fakt, pretože i podľa nich obvinenie zo znásilnenia odráža skutočnú povahu ťaživých rasových a sexuálnych vzťahov v USA. V gnostickom, zvrátenom svete liberálnej démonologie musia byť bieli študenti vinní. Aj keď je z mediálnych správ o znásilnení belošky černochom rasa páchateľa jasná, nikdy nijak explicitne nezmieňujú rasový aspekt prípadu. Nikdy sa ani náznakom nezmieňujú o skutočnosti, že biele ženy sú v USA terčom čiernych násilníkov. V prevrátenom svete liberalizmu tento fenomén jednoducho neexistuje“4.

Pre postmodernú multikulturalistickú spoločnosť je typické, že zločin spáchaný ne-bielym kriminálnikom je prakticky automaticky posudzovaný ako dôsledok nejakého previnenia bielej obeti. Biela obeť nie je potom nadväzne na prezumpciu viny bieleho človeka vlastne obeťou, ale nenapraviteľný previnilec a páchateľ, ktorý spáchanie zločinu ne-bieleho človeka vyprovokoval a dostal vlastne zaslúženú odplatu za svoju vinu. Keďže biely človek je nenapraviteľný previnilec, samotné podozrenie zo spáchania zločinu sa rovná spáchaniu zločinu a je posudzované spoločensky oveľa prísnejšie ako spáchanie skutočného zločinu ne-bielym človekom. Pokiaľ biely človek spáchal skutočný zločin na ne-bielom človekovi, tak je to rasistický zločin spáchaný z nenávisti, ktorý je spoločensky tak neúnosný, že je vlastne zločinom spáchaným na všetkých ne-bielych ľuďoch. Toto je prepis postmodernej multikulturalistickej rétoriky, zbavenej politickej korektnosti a newspeaku do zrozumiteľného jazyka a popis jej praktík. Principiálne rovnaké postavenie ako biely človek v USA má aj biely človek v EÚ vo vzťahu k ne-európskym imigrantom, z nich najmä k moslimom a k Rómom. Budovanie postmodernej multikulturalistickej spoločnosti je tak dokázateľne obrovským podvodom na Európanoch a procesom postupnej kanibalizácie európskej kultúry a civilizácie multikulturalistickými európskymi kanibalmi zvnútra a zároveň procesom jej postupného požierania imigrantskými kultúrami zvonka. Multikulturalizmus je preto amorálny totalitný systém, ktorého ideológia, hodnoty a politický režim nie sú zlučiteľné s ďalšou existenciou európskej kultúry, civilizácie a samotných Európanov. Ne-európske kultúry multikulturalizmus nepoznajú, preto sú silné a sebavedomé.

5. Záver
Ako vyriešiť situáciu? Prvým krokom k obnove európskej spoločnosti je pochopenie problému. Multikultúrna postmoderna už dávno prestala byť pokrokom, svojou podstatou a vývojom sa stala anachronizmom, oháňajúcim sa pokrokom, dehonestujúcim skutočné hodnoty na anachronizmy rovnako, ako svojho času komunizmus. Poučení históriou nesmieme spáchať ďalšie omyly a zlyhania. Musíme rozvinúť to, čo je životaschopné, musíme odstrániť tyraniu politickej korektnosti, newspeaku a Bruselských rasových zákonov z našich univerzít, z našich médií, z našej politiky a legislatívy, aby sme mohli pomenovať problémy slobodne a bez paralyzujúceho strachu pred obvineniami z rasizmu, diskriminácie, netolerancie, xenofóbie a ďalších nespočetných zločinov. Pokiaľ sa v tomto kontexte nenájdu fundovaní, odvážni a odhodlaní ľudia, usilujúci o záchranu európskej civilizácie, jej kultúrneho a biologického dedičstva, čaká ju budúcnosť, ktorou je tak nadšený majster Hübinette a spol.
 

Zoznam použitej literatúry:

1. Zeev Sternhell: Hamanovi potomkovia: rasizmus - intelektuálna základňa nacizmu, Britské listy, článok z dňa 17.3.2003 (internetová stránka blisty.cz)
2. Dr. Helan Enoch Page: Definícia rasizmu, White Privilege and Racism (by Dr. Helan Enoch Page, Center for the Study of White American Culture, A Multiracial organization)
3. Tobias H?binette: Citát, Global Politician – Expo and Islamophobes. Fjordman, článok z dňa 1.8.2008
4. Lawrence Auster: Pravda o medzirasových znásilneniach. Lawrence Auster: Traditionalist Conservatism. The Truth of Interrracial Rape in the United States. FrontPage Magazine, článok z 3.5.2007
5. Pavel Fendek: Súmrak európskej civilizácie (LITA, zmluva o ochrane autorských práv z dňa 1.7.2008)

4190 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení



Podpořte nás
Čtěte také

euPortal.cz

Jak se točí peníze pro Člověka v tísni. Tomu neuvěříteReklama severského kartelu SAS přesvědčuje, že neexistuje nic takového jako skandinávská kulturaBritská okultisticky založená profesorka feminismu vyzývá k vyhynutí lidstva, aby se tak bojovalo proti klimatické změněPomozte nám, prosím, bez Vás to nedáme. Byla by škoda, kdybychom po 15 letech existence museli skončitVystoupení z Evropské unie je výhodné. Zde máte fakta

euServer.cz

Čeho všeho se chvilkaři budou muset ještě dopustit, než na ně padne zákon?Levice opustila pracující třídu a přeběhla k migrantům, k LGBT a posedlostí Gretou, hořekují švédští komunisté

ePortal.cz

V případě, že by se nepodařilo déle sehnat více peněz, činnost Eportalu bude ukončenaPropaganda na výbornou: Jak to funguje u ČT

Eurabia.cz

Šíření coronaviru uprchlíky české vládě nevadí, ale do českých občanů by klidně stříleliO NEOMARXISMU A FABIANISMU

FreeGlobe.cz

Italská mafie vyměkla. Bere i homosexuály a syn jednoho z šéfů je...Kolik zatím stála válka proti terorismu peněz i životů?

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životVeganka tvrdí, vejce jsou pro vaše zdraví horší než kouření. Takto to prý zjistila

eOdborar.cz

Výsledek snahy EU zničit průmysl slaví úspěch. V českých firmách začalo masové propouštěníŠvédští policisté neumí číst a psát. Výsledek inkluze a úpadku vzdělání ....

ParlamentniListy.cz

Hřib řádil, že i Takáč kroutil hlavou: Rusům se to líbí, liberál Němcov byl jejich oblíbený politik. A pak ohlásil další šťouchy, které vůči Moskvě chystáPřes držku! Jiří Krampol o majoru Zemanovi, Miloši Zemanovi, Křečkovi a vtipech o Romech. Pozor, hrubé výrazy
Články autora
Doporučujeme
PLATFORMA PRO ZACHOVÁNÍ EVROPSKÝCH HODNOT

Byli jsme i před unií, budeme i po ní. Boj za samostatnost našeho státu bude probíhat i po Lisabonu

dixienet.org

Rádio Dixie

Václav Klaus

Mladá pravice

D.O.S.T.

Pat Buchanan

Ron Paul

Eretz.cz - zpravodajství z Izraele

Československo 2008 tour
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

RSS feed Zasílání upozornění