Ekonomický rast Írov určite nenaštartovali len fondy EÚ. Írsko urobilo reformy, liberalizovalo ekonomiku, znížilo dane. Na írskom úspechu sa teda podpísalo viac faktorov. Aj iné krajiny čerpali z fondov EÚ, ale nie sú tak ekonomicky úspešné ako Írsko. A navyše - aký nevďak? To, že Íri čerpali z eurofondov, znamená, že teraz majú držať hubu a krok? To snáď nie. Írsko je členskou krajinou EÚ, rovnocennou všetkým ostatným. Íri majú právo povedať svoju predstavu rovnako ako Francúzi alebo Nemci. Už ani nehovorím o tom, že odmietnutie Lisabonskej zmluvy nie je ničím zlým pre EÚ. Práve naopak.
Negatívne dôsledky Lisabonskej zmluvy budú mať zrejme oveľa dlhšie trvanie ako právo na odpoveď v slovenskej legislatíve. A tie dôsledky nie sú z hľadiska zachovania princípov slobodnej spoločnosti na Slovensku menej závažné ako právo na odpoveď: centralizácia EÚ, presun ďalších kompetencií do Bruselu, nahrádzanie konsenzuálneho rozhodovania väčšinovým hlasovaním, posilňovanie inštitúcií EÚ a tým moci eurobyrokratov na úkor demokraticky konštituovaných legitímnych orgánov národných štátov, rozširovanie eurosocialistických tendencií cez Chartu základných práv a regulovanie ďalších a ďalších oblastí nášho života.
Argumentácia ústavnej sťažnosti bola totiž založená na tom, že v podmienkach platnosti euroústavy by EÚ mala charakter štátneho zväzku a o vstupe SR do štátneho zväzku sa podľa Ústavy SR môže rozhodnúť iba ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom. Keďže je však z hľadiska právnych dôsledkov Lisabonská zmluva takmer identická ako euroústava, platí o nej to isté. Inak povedané – ak bola ratifikácia euroústavy bez referenda v rozpore s Ústavou SR, takmer určite by protiústavnou bola aj bezreferendová ratifikácia Lisabonskej zmluvy.
Nahradenie európskej ústavy Reformnou zmluvou, na ktorom sa lídri členských krajín EÚ dohodli na júnovom summite, môže na prvý pohľad vyzerať ako pribrzdenie bruselského eurovlaku rútiaceho sa plnou parou k európskemu superštátu. V skutočnosti má táto zdanlivo pomalšia rýchlosť iba jeden účel – bezpečne prejsť s ústavným nákladom cez zákrutu, na ktorej sa už eurovlak vykoľajil. A potom sa veselo hnať k vytúženému cieľu ďalej.
Svine z Európskej únie neprimerane zasahujú do života ľudí na Slovensku. Potvrdzuje to nový zákon o veterinárnej starostlivosti, ktorý v decembri schválili poslanci slovenského parlamentu a v prvý pracovný deň roku 2007 podpísal prezident Ivan Gašparovič. Okrem iného sa ním zavádza povinnosť ohlasovať úradom domáce zabíjačky. Že v tejto hlúposti má prsty EÚ, by nás už asi nemalo veľmi prekvapovať.
Ústavná sťažnosť je založená na konštatovaní, že Európska únia v podmienkach platnosti euroústavy bude štátnym zväzkom a keďže Slovensko môže do štátneho zväzku vstúpiť iba na základe ústavného zákona, ktorý sa potvrdí referendom, a takéto referendum (o vstupe do štátneho zväzku) sa dosiaľ nekonalo, je potrebné uskutočniť ho práve teraz.