Ale aká Európa?
Autor: Martin Hanus | Publikováno: 05.02.2007 | Rubrika: Zamyšlení
Ilustrace
Iný Brit, už nebohý lord Denning, preto raz výstižne skonštatoval: „Európske právo už nie je prílivom, ktorý pomaly stúpa ústím anglických riek. Teraz je ako prílivová vlna, ktorá strháva brehy a derie sa do vnútrozemia cez pole a domy.“ Rok 2007 – najmä vývoj okolo euroústavy – aspoň trochu poodhalí závoj budúcnosti.

Tak aj Bulhari a Rumuni sú už „in“. A nie je veľmi dôležité, že radosť tisícov ľudí, ktorí v Sofii a Bukurešti oslavovali vstup svojich krajín do EÚ, sa na rozdiel od veľkého rozširovania v máji 2004 zvyšku Únie akoby netýkala. Chladné prijatie Rumunov a Bulharov je zrejme predzvesťou toho, že ostatné balkánske štáty sa vytúženého vstupu do „klubu bohatých a šťastných“ dlho nedočkajú.

Dôležitejšia je však iná otázka: čo urobí obrovské rozšírenie, ktoré sa práve končí, so samotnou Úniou? Hranice EÚ, ktorá sa od roku 2004 rozšírila o 12 štátov, sa zmenili na nepoznanie – s výnimkou Napoleonovej a Hitlerovej ríše nebolo na tomto kontinente inej politickej organizácie, ktorej vplyv by sa rozprestieral nad takým rozsiahlym územím. Je to dôvod na radosť?

Ak prijmeme zdôvodnenie samotnej EÚ, že ona je nástrojom mieru a prosperity, ďalšia debata je zbytočná. Lenže princíp „stále užšej Únie“ sa vysmieva aj veľmi dôležitej otázke, ktorú kedysi položil Tony Blair: „Európa áno, ale aká Európa?“ O konečných hraniciach bruselskej moci sa akosi nehovorí – jej posilňovanie, znepokojivo manifestované v zatiaľ vykoľajenej euroústave, sa pokladá za jediný možný program budúcnosti. Iný Brit, už nebohý lord Denning, preto raz výstižne skonštatoval: „Európske právo už nie je prílivom, ktorý pomaly stúpa ústím anglických riek. Teraz je ako prílivová vlna, ktorá strháva brehy a derie sa do vnútrozemia cez pole a domy.“

Iste, v Bulharsku a Rumunsku, tak ako predtým u nás, boli „prílivové vlny“ EÚ v niektorých oblastiach užitočné: krajiny boli napríklad nútené prijať západné štandardy v boji proti korupcii (hoci záplava eurofondov priestor na korupciu opäť prehlbuje). Nad jednotným trhom bez colných bariér, hlavnou obchodnou výhodou EÚ, však čoraz viac čnejú nadnárodné regulácie, ktoré ekonomické výhody Únie znižujú. Áno, pod pokrievkou EÚ sú niektoré členské štáty lepšie chránené pred excesmi typu mečiarizmus, no daňou je úpadok politiky, ktorú nahrádza vláda technokratov „Made in Brussels“, odpútaných od ľudí, o ktorých rozhodujú. Navyše – spory pravice a ľavice v jednotlivých štátoch začína vytláčať slaboduché delenie na „proeurópskych“ a protieurópskych“ politikov – naposledy niektoré české médiá označili za „neeurópsku“ svoju vládu, ktorá ako jediná v EÚ našla odvahu uplatniť veto a hlasovala proti zvýšeniu spotrebnej dane z piva... Kam teda speje rozšírená Európa? Nová veľkosť EÚ môže oslabiť jej vlastné centrálne inštitúcie, a práve to by bol najlepší scenár pre demokraciu v Európe. Ale dejinnú fázu národných demokracií môže tiež postupne vystriedať vek európskej technokracie, a práve to by demokracii škodilo.

Rok 2007 – najmä vývoj okolo euroústavy – aspoň trochu poodhalí závoj budúcnosti.

www.tyzden.sk