Český appeasement-ODS
Autor: Martin Hanus | Publikováno: 12.04.2005 | Rubrika: Politika
Ilustrace
Príbeh ODS je ukážkou, ako si aj tí principiálnejší politici pod tlakom sveta bruselských úradov radšej volia oportunizmus. Mimochodom - tón proti ústave už zmiernili aj britskí konzervatívci, ktorí ešte v lete 2003 práve s ODS navrhovali v Pražskej deklarácii úplne inú, slobodnejšiu verziu Európy.

ODS mieri do európskych salónov. Šéf najsilnejšej českej opozičnej strany Mirek Topolánek totiž minulý týždeň oznámil: "Máme pripravené určité kroky, ktoré môžu umožniť, aby sme tolerovali európsku ústavnú zmluvu". V tej istej strane pritom dlho platil úzus, podľa ktorého bolo "prijatie ústavy pre ČR vo všetkých ohľadoch nevýhodné" a preto treba "tento dokument odmietnuť". ODS sa teda práve kamsi posúva, a odkláňa sa od ideí svojho otca zakladateľa, dnešného prezidenta Václava Klausa. Ten v čase Topolánkovho výroku prirovnal v americkom Time Európsku úniu k socialistickej RVHP najmä pre veci, ktoré zakladá euroústava.

Politická strana, ktorá sa pokladá za takmer istého víťaza budúcich volieb v Česku, vymenila princípy za PR-marketing: nechce totiž svojím "tvrdým nie" odstrašovať potenciálnych voličov, pre ktorých je euroústava periférna téma. Preto zrazu radšej hovorí "mäkké áno" (predseda Senátu Přemysl Sobotka).

Samozrejme, ide aj o miestenku v európskych salónoch. A v bruselských kuloároch už oceňujú, že ODS zmäkla. Topolánek, ktorý sa práve prvý raz zúčastnil na summite európskych ľudovcov, na oplátku uviedol: "Chceme byť v centre diania."

Príbeh ODS je ukážkou, ako si aj tí principiálnejší politici pod tlakom sveta bruselských úradov radšej volia oportunizmus. Mimochodom - tón proti ústave už zmiernili aj britskí konzervatívci, ktorí ešte v lete 2003 práve s ODS navrhovali v Pražskej deklarácii úplne inú, slobodnejšiu verziu Európy.

V Európe dnes čelí konformizmu z významných politikov málokto. Václav Klaus v Česku, Vladimír Palko na Slovensku - a ešte? Už iba figúrky spomedzi francúzskych socialistov a nacionalistov... Európska integrácia sa stala majetkom elity, ktorá nerieši problémy, zato sa potľapkáva po bruselských chodbách a usmieva sa na spoločných summitových fotografiách. A táto elita má silu, ktorej málokto odolá. Prečo napríklad Ivan Mikloš, inak kritik viacerých európskych politík, napokon ocenil aj zmenu Paktu stability, ktorú si vymohli Francúzi a Nemci po tom, čo prestali dodržiavať pravidlá?

Keďže na úrovni inštitúcií EÚ vzniká podobne asi 70 percent zákonov, ktoré potom platia v jednotlivých štátoch, v Európe rýchlejšie ako populácia vymierajú už iba národné štáty, založené na parlamentnej demokracii. Tú však nenahrádza lepšie rozdelenie moci, ktoré by chránilo občanov pred zlými zásahmi vlád, ale rozmary najsilnejších štátov a neviditeľných úradníkov v kontinentálnom centre.

Po úteku ODS ostávajú už iba tri krajiny, ktoré by čosi mohli zmeniť: Poľsko, ešte skôr Veľká Británia a najskôr Francúzsko. Paradoxom je, že mnohí Francúzi chcú hlasovať proti ústave pre jej "antisociálny" charakter. Ak by ju pre tento dôvod odmietli, bol by to najužitočnejší omyl v povojnových dejinách integrácie.

Martin Hanus

Časopis Týždeň, 13/2005
Martin Hanus je zahraničním spolupracovníkem EU.ePortal.cz