Církev v Německu kolabuje. I na vzdory tomu, že má ročně příjmy šest miliard eur a že chce žehnat svazky homosexuálů...
Autor: odjinud | Publikováno: 08.11.2018 | Rubrika: ShortNews
Ilustrace
Cirkev v Nemecku je zrejme najbohatšou na svete, a to vďaka cirkevnej dani, ktorá jej v roku 2016 vyniesla viac, než neuveriteľných 6 miliárd eur. Poviete si, že s toľkými peniazmi by nemecká Cirkev mohla financovať naozaj účinnú evanjelizáciu, ale ako všetci dobre vieme, najlepšími evanjelizátormi odjakživa boli tí, čo vôbec nič nemali, o peniazoch ani nehovoriac. Spomeňme napríklad sv. Františka z Assisi alebo Matku Terezu, oboch celkom oddaných posvätnej čnosti Chudoby.

Katolicizmus sa nemôže objaviť nanovo, s čistým štítom, v každej generácii

Podľa tejto správy prebehla nedávno v Nemecku demolícia veľkého chrámu z 19. storočia. Jeho zbúranie bolo súčasťou plánu odstránenia celej dediny z dôvodu vytvorenia miesta pre povrchovú baňu. Novoosídlená oblasť už síce má nový kostol, ale to ako vyzerá hovorí jasnejšie než slová a zreteľne svedčí o prudkom úpadku nemeckého katolicizmu. Okrem iného o ňom svedčí napríklad aj zatvorenie Himmerod Abbey (cisterciánske opátstvo) po 833 rokoch! Človek či chce alebo nechce musí uznať, že katolicizmus sa z Nemecka vytráca. 

Cirkev v Nemecku je zrejme najbohatšou na svete, a to vďaka cirkevnej dani, ktorá jej v roku 2016 vyniesla viac, než neuveriteľných 6 miliárd eur. Poviete si, že s toľkými peniazmi by nemecká Cirkev mohla financovať naozaj účinnú evanjelizáciu, ale ako všetci dobre vieme, najlepšími evanjelizátormi odjakživa boli tí, čo vôbec nič nemali, o peniazoch ani nehovoriac. Spomeňme napríklad sv. Františka z Assisi alebo Matku Terezu, oboch celkom oddaných posvätnej čnosti Chudoby.

Podľa mňa čím si materiálne bohatší, tým si duchovne biednejší a chudobnejší; čím je Cirkev bohatšia, tým viac od seba odpudzuje ľudí, pričom to nie sú ľudia, ktorí nechcú platiť cirkevnú daň. Jedným slovom – veľké bohatstvo z teba robí povrchnejšieho kresťana.

Na ilustráciu skazenosti nemeckej cirkvi zvnútra nám poslúži biskup Bode z Osnabrucku, zástupca predsedu biskupskej konferencie, ktorý navrhuje začať s rozhovormi o požehnávaní zväzkov párov rovnakého pohlavia. Táto taktika je určite známa mnohým čitateľom – biskup „vyzýva na debatu“ o tejto záležitosti, hoci všetci veľmi dobre vedia, že už má celkom jasnú predstavu kam by táto debata mala viesť a aký výsledok by mala mať. Ak by ste, koniec koncov, chceli posilniť a utužiť tradičnú náuku Cirkvi, určite by ste o tom nepotrebovali s nikým debatovať, no nie?

Ako by malo požehnanie spomínaných zväzkov fungovať? Predpokladám, že nemecká cirkev by požehnávala iba zväzky tých, čo platia cirkevnú daň a aspoň vďaka tomuto by ich počet mohol byť celkom malý. Na mieste verných a oddaných katolíkov, ktorí poctivo platia svoju daň by som vo vedomí toho, čo je cirkevná hierarchia, ktorá je až príliš dobre odmeňovaná, schopná urobiť, mal všetkého už po krk. Neuvažovali by ste o „štrajku“ proti cirkevnej dani? A je vôbec otázka požehnávania zväzkov párov rovnakého pohlavia naozaj tým najpálčivejším problémom, ktorým sa má Cirkev zaoberať?

Nie je oveľa naliehavejšie adekvátne a pravdivo ohlasovať večné pravdy, pravdu o Bohu, pravdu o ľudstve, spoločne s pravdou o jedinom správnom mieste pre sexuálny vzťah, ktorým je manželstvo, a iba manželstvo; manželstvo, ako ho donedávna správne chápalo celé ľudstvo, ako celoživotný zväzok muža a ženy, založený za účelom plodenia detí a jediná debata, ktorá by sa mala v tejto súvislosti viesť je o tom, ako čo najlepšie a najúčinnejšie túto pravdu ľuďom ohlasovať.

Poznámky biskupa Bodeho sú poľutovaniahodné, pretože zjavne odhaľujú, že nie je presvedčený o nemennej náuke Cirkvi, že si myslí, že sa môže a že by sa aj mala zmeniť. Mala by sa samozrejme rozvíjať, ale rozvíjať neznamená zásadne meniť. Bode, a zjavne v tom nie je sám, je presvedčený, že katolicizmus sa môže ab initio, da capo, čiže nanovo a s čistým štítom objaviť v každej generácii. Nie, nemôže. To je veľmi vážny omyl.

Každá generácia, vrátane našej, musí byť prepojená s predchádzajúcou generáciou. Každý teológ a biskup musí byť v „jednej línii“ s teológmi a biskupmi v minulosti. Strata historickej pamäte je smrťou katolicizmu a treba sa jej vyhnúť za každú cenu. Naša generácia má svoj vlastný pohľad na vec a treba sa ním zaoberať, no netreba ho hneď ´svätorečiť´ a povýšiť nad všetko ostatné. My, ľudia dneška, nemôžeme tvrdiť, že vyšlo úplne nové slnko a tým odstrániť éru temnoty, ktorá tomu všetkému predchádzala. Svoje vlastné názory musíme skôr otestovať vo svetle viery, ktorú prežívali predchádzajúce generácie.

Ak to neurobíme, staviame na vratkých a nestabilných základoch. A všetci vieme, ako takéto čosi končí: „A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko“ (Mt 7, 26-27).

 

catholicherald.co.uk

www.lifenews.sk